Fašiang v Chlebniciach

Ľudové zvyky a tradície sa v súčasnosti vytrácajú nie len zo života miest, ale už aj dedín.  Len pár z nich sa zachovalo aj v tejto pretechnizovanej dobe. Majú zväčša črty prispôsobené novému veku, ale ich jadro v sebe stále nesie ducha minulosti a dedičstva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Fašiangy sú obdobím v roku, kedy sa kresťania pripravujú na 40 dňový pôst. Toto obdobie je v tesnej spojitosti s cirkevným významom pôstu, kedy Kristus sa 40 dní modlil na púšti. Ľud si to pripomína aspoň tak, že sa počas štyridsiatich dní snaží zrieknuť mäsitých pokrmov a čokoľvek iného čo je v ich materiálnom živote nahraditeľné. Odriekanie sa dotýka aj spoločenského života, keďže v tomto období v cirkevnej obci funguje striktný zákaz akýchkoľvek zábav. 40 dní sa postiaci sa človek snaží o upevnenie duchovnej bázne a jeho vzťah k Bohu prechádza rozsiahlou inventúrou. Začiatku pôstu ale predchádzajú fašiangy. Obdobie v živote obce, kedy sa ľud lúči s obdobím zábav a svadieb svojským spôsobom. Okrem zvyklostí, ktoré boli zamerané na samotné postenie obyvateľstva, tradovali sa aj akcie sprevádzané bohatým programom. Bývala a býva to udalosť celoobecná.
Podľa dávnych tradícii býval posledný fašiang večer pred škaredou stredou. K všeobecnej spokojnosti sa však Fašiangy slávia víkend pred škaredou stredou. Tí ortodoxnejší udržiavatelia ľudových zvyklostí to oslavujú aj v utorok obdobným spôsobom. Tradícia Fašiangov sa líši v jednotlivých regiónoch, dokonca niekedy aj v susedných obciach. Základ tohto zvyku je však rovnaký. Dedinou prechádza sprievod ľudí oblečených do rôznych kostýmov a navštevujú spoluobčanov , od ktorých vyberajú poživeň a tú sami skonzumujú alebo posunú ďalej na večerné oslavy aby si to užil celý pospolitý ľud.
V Chlebniciach, dedinke na severe Slovenska, sa oslava Fašiangov začína v sobotu ráno. Hlavný účastníci sa stretávajú na vopred dohodnutom mieste. Sprievod tvoria vo veľkej miere regrúti, ktorí vďaka reforme obrany už na vojnu nechodia. Je to akási proforma aby sa udržal určitý systém v každoročnej kontinuite. Mládenci vystupujú ako maškary. Spoločnosť im robia dievčatá, rovesníčky, hrajúce úlohu bosoriek. Dôležitou súčasťou sprievodu je Stará a Starý. Starý pár držiaci ochrannú ruku nad svojim bosoráckym potomstvom. Ďalšou nemenej dôležitou súčasťou je Mladý pán s Nevestou. Oni, ako jediní vystupujú bez masiek, čierneho mejkapu ale majú na sebe dobový kroj. Dopravným prostriedkom zabezpečujúcim prepravu rozjareného davu bývali konské záprahy. V dobe motorizmu je bosorácky dav rád keď zoženie aspoň jedného koňa na prevoz dreva. Úlohou fašiangového sprievodu bývalo vyzbieranie palivového dreva pre hradného pána a surovín na večernú veselicu. Bývala to akási obdoba súčasného daňového priznania. Na rozdiel od súčasnosti sa pri tom ľudia zabávali. Keďže hradný pán už na hrade nejakú dobu nie je, drevo sa predáva prípadným záujemcom. Maškary, čiže mužské osadenstvo, majú na rukách sadze a okoloidúcich hladia po tvári až kým im nestmavne. Bosorky nesú košíčky s dobrotami pre deti, fľašky s dobrotami pre dospelých a väčšie koše na vymáhané suroviny. Celý sprievod veselí skupina hudobníkov hrajúcich na ľudovú nôtu. V tomto zložení veselo obliehajú dedinu. V strede dediny zatiaľ rastie veľký gril, kde sa smažia rôzne mäsové sponzorské dary na nakrmenie pospolitého ľudu celej obce. Dôležitou súčasťou celej akcie je aj drevenica kde sa pripravujú šišky na večerný bál. Strašidelný sprievod sa nahrnie dnu aby počastovali nejednou pesničkou kolegyne šiškárky. Vo vzduchu sa vznáša hustá para a silná vôňa čerstvých šišiek, muzikanti hrajú a drevenicou sa rozlieha spev a smiech. Keď sa kuchyňa naplnila muzikanti sa presunuli do vedľajšej miestnosti a rezkým tónom vyzývali do tanca. V strede izby tancuje Stará a ťahá do tanca mladé dievky. Šiškový dom sa otriasa pod tancom asi hodinu. Následne sa maškary rozlúčia a pokračujú vo vymáhaní pohľadávok cez celú dedinu až celý sprievod skončí u starostu. Vychádza z domu a jeho ružová tvár je v okamihu pokrytá rukami strašidiel a zdravý odtieň mizne pod nánosom sadzí. Všetci aj so starostom spievajú. Tohoročným odberateľom dreva sa stal duchovný otec miestnej farnosti. Celý sprievod sa tam za hlaholu presunie a vyloží drevo z voza. Zaspievajú piesenky pánu farárovi a na záver sa poberú k veľkému grilu a dokončia dielo ktoré tak veselo započali. Na poludnie ranná zmena končí svoju púť a všetci sa rozchádzajú do obydlí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Večer prichádza na rad druhé dejstvo. Miestny kultúrny dom sa plní obyvateľstvom, ktoré sa chce dôstojne rozlúčiť s obdobím zábav a veselíc. Stoly sa prehýbajú pod množstvami šišiek a iných poživín. Ľud tancuje, spieva a raduje sa. O polnoci spev a tanec stíchne a svetlá sa stlmia. Na javisku mládenci a dievčence plačú nad basou, ktorú pochovajú na 40 dlhých dní. Zubatá prichádza a basa mizne v dyme.

Fotografie

Janko Brunčák

Janko Brunčák

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

.... často trpím absenciou mysle, lebo tej chvílu trvá kým sa vráti zo sveta do tela. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu