Pred 15imi rokmi nosili grafické podklady do tlačiarne kuriéri na disketách, pred 10imi na CDčkách, pred 5imi sa posielali dáta cez FTP, alebo úschovňu. Dnes ich zdieľame na jednom spoločnom serveri, ale na prekvapenie všetkých, „ušetrený" čas sme nevyužili na to, aby sme si s našimi klientmi sadli a premysleli, ako ďalej. Zaplnili sme ho ďalšou prácou, ktorú niekto zadal mailom.
Pred 15imi rokmi sme sa kvôli finálnej farebnosti tlače stretávali so zadávateľmi na mítingoch s farebnými nátlačkami, pred 10imi už mali možnosť si grafický podklad sami vytlačiť v CMYKových farbách na svojej tlačiarni a konzultovať ho s nami, no a dnes môžu s využitím viacerých virálnych aplikácii zasahovať priamo do hotového grafického podkladu a finálne si ho v hodine pred tlačou aj upraviť, alebo o to požiadať nášho zamestnanca cez SKYPE. Skvelé! Technológie úžasne všetko urýchlili. Lenže nás sa už takmer nikto nepýta na názor. Často vidím šancu tlačiť produkty ináč, možno kvalitnejšie, možno inovatívnejšie, lenže komu to mám povedať, keď klient radšej všetko riadi zo svojej kancelárie?
Vývoj v tlačiarenskej oblasti kopíruje asi všetky oblasti trhu. Rýchlosť, efektivita, znižovanie nákladov... Akurát sme zabudli sem-tam postáť, porozmýšľať a spoločne s klientom si prebrať veci. Mnohé nové myšlienky a riešenia vznikajú v debate. Neviem, prečo je to tak, ale keď formulujem myšlienku nahlas, akoby sama začala ukazovať na možnosti, ktoré v sebe skrýva.. Netvrdím, že sa so svojimi klientami potrebujem denne stretávať. Poukazujem len na to, že dialóg je v dnešnej dobe nedocenenou cestou ku kvalite a spokojnosti, po ktorej všetci tak voláme.
Počas cesty autom vediem sama so sebou dialóg, akoby som hrala šach. Robím ťahy a zároveň hľadám ich slabé miesta tak, ako by to urobil hráč sediaci oproti mne. Vďaka tomuto vnútornému dialógu som často mala odvahu urobiť odvážne kroky alebo sa vrátiť z polcesty, ak na jej konci bol mat.