Siedmeho septembra som zverejnil otvorený list Zuzane Šubovej, predsedníčke Pirátskej strany – Slovensko. Písal som v ňom o kandidátke Pirátskej strany na starostku mestskej časti Bratislava-Nové Mesto a do troch zastupiteľstiev a o kauze jej rodinného domu v našej mestskej časti v lokalite Zátišie.
Od zverejnenia otvoreného listu uplynulo 23 dní a aj napriek tomu, že som informáciu o liste zaslal e-mailom priamo pani Šubovej, do dnešného dňa som od nej ani od strany žiadnu reakciu nedostal a taktiež som nezachytil žiadnu verejnú reakciu. Pani Šubová naopak 18. septembra na svojom profile kandidátku verejne podporila.
Po takom dlhom čase už na odpoveď prestávam čakať. Vzhľadom na to, že do volieb zostáva ešte niekoľko týždňov, považoval som za dôležité napísať ešte tento jeden blog. Píšem najmä pre voličov v Bratislave, ktorí zvažujú voliť Pirátov, aby vedeli, ako strana naložila s výhradami k vlastnej kandidátke.
Štandard, ktorý si strana zvolila sama
Pirátska strana má vo svojej prezentácii heslo „Odvaha robiť to, čo je správne!“. Začiatkom septembra jej predsedníčka verejne vysvetľovala, prečo sa rozišla s kandidátom na primátora Martinom Winklerom: pýtala sa ho, či „existuje čokoľvek, čo by mohlo byť politicky alebo eticky toxické“, a žiadala, „aby sme k sebe boli úprimní“. Neskôr poskytla Denníku N nahrávku, na ktorej Winkler hovorí o peniazoch na kampaň. V polovici septembra napísala novinárom, že „žurnalistika nie je prepisovanie cudzích tvrdení“, ale „aj overovanie faktov“, a že jej ide o to, „aby verejnosť dostávala pravdivé informácie“. Koncom septembra verejne vyzvala svojich protikandidátov na primátora, aby sa zúčastnili predvolebných diskusií.
Na zverejnené fakty o vlastnej kandidátke však pani Šubová ani jej strana neodpovedali. Štandard, alebo dvojitý meter?
Kauza, alebo o čo ide
Krátke zhrnutie na pripomenutie, alebo pre tých, ktorí predchádzajúci článok nečítali.
Pôvodný rodinný dom na Zátiší stavebníčka začala búrať skôr, než jej bolo vydané právoplatné povolenie: stavebný úrad pri výkone dohľadu v novembri 2013 našiel dom čiastočne zbúraný, povolenie vydal až o päť dní neskôr. Nový rodinný dom na tom istom mieste sa začal stavať v októbri 2014 bez právoplatného stavebného povolenia, po tom, čo úrad v júli odmietol jeho umiestnenie. Úrad v decembri 2014 práce zastavil, no stavebný dohľad v marci 2015 zistil, že sa na stavbe medzitým pracovalo ďalej. V máji 2015 zakázal práce na pozemku predbežným opatrením aj súd.
Polícia vo veci stavby viedla od decembra 2014 trestné stíhanie pre neoprávnené uskutočňovanie stavby, v roku 2015 ho postúpila ako priestupok. Reportáž TV JOJ z decembra 2014 zachytila robotníkov, ktorí po príchode polície prestali pracovať a po jej odchode pokračovali. V reportáži vystúpil aj vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár so slovami, že stavať čiernu stavbu „je u nás stále trestný čin“.
Stavebný úrad v júni 2016 výstavbu nového domu dodatočne povolil, ale nadriadený orgán, Okresný úrad Bratislava, toto povolenie v marci 2017 zrušil pre porušenie zákona a napísal, že stavebníčka „nerešpektovala žiadne výzvy správneho orgánu“ a „stavbu rodinného domu dokončila bez právoplatného stavebného povolenia“. Povolenie z roku 2016 právoplatnosť nenadobudlo. Podľa dokumentov, ktoré mám k dispozícii do februára 2024, dom právoplatné stavebné povolenie ani kolaudáciu nemal. Dom dnes stojí dostavaný.
V roku 2023 sa Slovenská stavebná inšpekcia trikrát pokúšala o vykonanie štátneho stavebného dohľadu v dome, ale ani raz sa do domu nedostala. V máji 2023 obhliadku odmietla zákonná zástupkyňa vlastníkov, dnešná kandidátka na starostku mestskej časti. V septembri 2023 neuspel ani stavebný úrad mestskej časti. Mestská časť vo februári 2024 písomne uviedla, že pre bránenie dohľadu začala priestupkové konanie.
Pre úplnosť dodávam, že dokumenty ukazujú aj zlyhania úradu. Prokurátorka v januári 2022 konštatovala, že stavebný úrad od začiatku roka 2018 neurobil v konaní žiadny úkon. Za to stavebníčka nemôže. Za to, čo je uvedené vyššie, áno.
Čo na to kandidátka
Môj list bol síce adresovaný pani Šubovej, ale týkal sa kauzy pani Martaus a bol verejný, takže naň mohla reagovať. Pani Martaus na list priamo nereagovala. Vyjadrila sa len v diskusii vo verejnej facebookovej skupine. Napísala, že nejde o čiernu stavbu: „v žiadnom pripade, žiadna čierna stavba!“ Na otázku, či stavala bez právoplatného povolenia a aký je stav dnes, odpovedala: „Vec je na súde, tak si počkajme na závery.“ Ktorý súd a ktoré konanie má na mysli, neuviedla. Mne napísala: „Ja poznám celý príbeh a nechcem ho verejne rozoberať po častiach.“ Žiadny z dokumentov, na ktoré list odkazuje, menovite nespochybnila.
Ďalej sa pozastavuje nad načasovaním: „Zaujímavejšie je pre mňa, prečo ste kauzu, ktorú podľa vlastných slov sledujete od roku 2018, zverejnili práve teraz – keď som oznámila kandidatúru na starostku a keď sami kandidujete v Novom Meste.“
Áno, je pravdou, že tak ako aj kandidátka Pirátov, aj ja kandidujem, dokonca v rovnakom volebnom obvode, do miestneho zastupiteľstva. To ale v žiadnom prípade nepovažujem za prekážku v tom, aby som písal tento blog. Píšem ho preto, lebo som presvedčený o tom, že volené funkcie by mali zastávať iba slušní a čestní ľudia. O súkromnej osobe by som verejne nepísal, volil by som cestu zdĺhavej, ale podľa môjho názoru formálne správnej, komunikácie s úradmi, presne tak isto, ako doteraz. Kandidatúrou na starostku sa z tejto kauzy stala vec verejná, a preto je dôležité písať o nej verejne.
Kto vyberá kandidátov
V komunálnych voľbách môžu kandidovať nezávislí kandidáti, ktorí na to, aby mohli kandidovať, potrebujú získať podpisy voličov vo svojej obci, mestskej časti, meste.
Kandidátom politických strán stačí, že ich nominuje strana. Ako Pirátska strana vyberala svoju kandidátku, nevieme, nejde o verejne známu informáciu. Vieme iba to, že ju nominovala na štyri posty naraz. Kandidátkou strany zostáva aj po zverejnení môjho listu 7. septembra.
Keď filter strany nefunguje, zostáva už iba volič.
Odkiaľ mám dokumenty
Všetky dokumenty, na ktoré sa v texte odvolávam, som získal na základe vlastných žiadostí podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, z povinne zverejňovaných rozhodnutí alebo na základe vlastných podnetov. Podania v tejto veci som robil roky pred tým, než sme obaja kandidovali: žiadosti, odvolania, trestné oznámenie, podnety prokuratúre, sťažnosti. Nie je to jeden prípad, ku ktorému som sa „náhodne“ dostal pred voľbami. Je to spôsob, akým pristupujem k veciam, ktoré považujem za nesprávne: analyticky a dôsledne.
Záver
Pani Šubovej som list poslal. O jedenásť dní neskôr kandidátku na svojom facebookovom profile verejne podporila. Na fakty z listu neodpovedala. Môj názor na vec: rozhodnutie, ktoré mala urobiť strana, teraz zostáva na voličoch Nového Mesta. V tomto momente je to všetko, čo by som chcel voličom povedať.
