Ako je možné vysvetliť tú večnú nespokojnosť predsedu vlády? Preferencie by mali udržať jeho sebavedomie a vnútorný svet v naprostom kľude a v bezpečnej vzdialenosti od štátnych problémov. Mal by chodiť medzi svojich voličov, usmievať sa, ďakovať, užívať si svoj červený koberec (pozri celebrity v Hollywoode) a otvorené futbalové ihriská.
Takto nejako by mohla vyzerať prirodzená reakcia premiéra na svetskú slávu. Verejne činné osoby, najmä politici, však skladačku svojho vlastného obrazu skladajú aj! z novinových titulkov. Ak preváži dôležitosť obrazu, ktorý o celebrite vytvárajú média nad preferenciami u ľudí a vlastnou sebadôverou, môže dôjsť k chronickej strate zmyslu pre realitu. Dokonca! sa môže vyvinúť defekt pri hodnotení svojich úspechov a samého seba (doteraz najčastejšie zaznamenávaný u populistov).
Príkladom takéhoto defektu môžu byť aj prezidentské voľby, v ktorých vyhral Ficov kandidát. Bezprostredná reakcia R.Fica bola negatívna a útočná. Vedel, že média by mali radšej prezidentku ako prezidenta a ich víťazom bude druhý deň v tlači Iveta Radičová. Dokonca ani oficiálne víťazstvo jeho kandidáta ho nepresvedčilo, že skutočným víťazom je on resp. Gašparovič, pokiaľ budú média tlieskať Ivete Radičovej.
Možno je fixácia na vlastný mediálny obraz pozostatkom opozičného pôsobenie. Povedzme si pravdu, ako opozičný poslanec nemal mnoho príležitostí, aby svoje idey uvádzal do praxe, čo mu v konečnom dôsledku zostalo doteraz. Vid sociálny štát či iné neplechy, ktoré navymýšľal. V opozícii mu muselo stačiť len ich šírenie v tlači a TV.
Nápady R.F. zostávajú vo verbálnej rovine naďalej a do praxe/reality sa dostávajú ako novinové titulky. De facto o výsledkoch jeho práce sa tak dá maximálne len dočítať, či dopočuť, nie presvedčiť. Pre výkon moci nášho premiera sú charakteristické slová ako: pripravujeme, postavíme, zateplíme... vypneme, zapneme, bude zima, bude tma...
Nešťastie R.Fica spočíva v tom, že pravidelne s nádejou hľadá svoje úspech v dennej tlači a mediálnemu obrazu verí viac ako svojim preferenciám u voličov či samému sebe.
V istom zmysle je pochopiteľné, že mu prasknú nervy najmä pri novinároch a na tlačových besedách v priamom prenose nadáva novinárom ako usmrkancom do idiotov. Napríklad aj dnes, keď tak urputne ohlásil svoj boj s komármi (mimochodom včera ešte ani komáre pokiaľ neboli v médiách pre Fica neexistovali).
S najväčšou pravdepodobnosťou o skutočného idiota naozaj nešlo. Novinár by možno v inej galaxii so žalobou za urážku na cti uspel. U nás však nie je spätný chod súdnych rozhodnutí v prípade žaloby predsedu vlády novinárom doposiaľ preskúmaný. Ako satisfakcia novinárskej obci musí stačí len poťukanie si na čelo a očakávanie ďalšieho výbuchu zlosti.
Preto pánovi premiérovi odporúčam pokoj na lôžku bez zbytočného rozptyľovania sa na tlačovom oddelení úradu vlády a skoré uzdravenie...
