Prvý z nich, Janko zo Žiliny, bol zo známej a vtedy vplyvnej rodiny. Za pomoc pri dosadení kráľa Roberta na trón bol menovaný za jedného z dvoch kráľovských palatínov. Za oddanosť kráľovi získal hodnosť správcu kráľovských emisií a čistotu jazyka.
Okolo roku XXXX patril medzi najbohatších veľmožov v kraji. Niektoré majetky získal sám a k niektorým sa nepriznával. Cudzie majetky zaberal zväčša neoprávnene, používal intrigy, zastrašovanie a nevyberaný slovník. Janko šikovne využíval priazeň kráľa Roberta. Neskôr sa zorientoval a získaval výhody najmä pre seba. Kráľ dostával denne správy o zveľaďovaní Jankovho majetku. Nebolo mu to po vôli a ľutoval, že ho obdaril toľkou dôverou, lebo moc a vplyv Janka zo Žiliny prerástli únosné medze. Kradol nezávisle, bez ohľadu na záujmy kráľa. Navyše mu robil hanbu aj na iných dvoroch. Známa je aj historka ako si Janko zo Žiliny pomýlil orgány. Bežnému sedliakovi by to spôsobilo krvácanie, možno smrť, ale Janko ako zázrakom prežil.
Bol známy svojim panickým strachom z maďarských papagájov - turulov, ktorí mu znepríjemnili celý život. Na ochranu proti nim staval po celej krajine obrovské dvojkríže, ktoré sa v obci Čehrov zachovali dodnes. Janko mal na tú dobu nevídané záľuby. Častokrát ho sedliaci videli prelietavať ponad osady na železnom orlovi, ktorého dostal do daru.
Neposlušný bol aj druhý palatín - stredoslovenský ozembuch a zápasník v ťažkej váhe Vladko. Do známej bitky o Veľký Slavkov poslal proti nemu kráľ silné vojsko. Vladko napokon bitku prehral. Na niekoľko rokov sa z kráľovského dvora stiahol, no nikdy sa nezabudol zapojiť do každej malej vzbury proti Robertovi. Hlad, chudoba a choroby, ktoré Európu gniavili už vyše roka, ho donútili siahnuť na kráľovské lesy a poľovné revíry. Suchoty prinútili Vladkových druhov bojovať v lesoch do posledného muža, až kým ich kráľ nedal popraviť. Vladkova moc sa oslabila, napriek tomu zostala všetka spravodlivosť v krajine v jeho rukách.
Doboví historici ho považovali za človeka s nadprirodzenými schopnosťami. Často mal rôzne zjavenia, ktorými strašil kráľa aj ľudí. Dochovali sa lekárske záznamy, ktoré neskôr všetky zjavenia vysvetlili. Na jeseň života opustil svoje tajomné sídlo a usadil sa v Dolnej Porube.
Život v mestách a osadách
V krajine sa rešpektovali staré zvykové práva, no neraz sa stalo, že kráľ s palatínom predal ľuďom aj vzduch nad hlavou. Hoci v tom čase existovali v iných krajinách aj niektoré výsady pre mešťanov, kráľ Robert podporoval najmä povaľačov a zbojníkov, ktorí mu za to verne slúžili. Priazeň si kupoval aj u tých najstarších, ktorí si ešte pamätali vládu jeho pokrvných príbuzných a priateľov z východu.
V krajine sa vládlo pevnou rukou. Trieskalo sa po stole, posielalo do väzenia. Časté boli aj boje s južnými susedmi a neposlušnými buričmi za ľudské práva pod oknami vladára. Dlhé roky žiadny obchodník zo západu do kraja neprišiel. Medzi ľuďmi sa pestovala závisť, nenávisť a strach.
Podobnosť mien a udalostí nie je čisto náhodná. Pravidelne sa vyskytuje v nedemokratickom prostredí.
