https://blog.sme.sk/bulavciak blog.sme.sk blog@sme.sk sk Nádej v lepší život...v lepší život, ktorý akosi neprichádza...a vy si začnete uvedomovať, že to čo ste mali bolo pre vás všetkým no nevážili ste si to... 2949d0f8-fbf1-459c-9d63-2cda1f50745e Sun, 29 Mar 2009 17:07:01 +0000 https://blog.sme.sk/bulavciak/nezaradene/nadej-v-lepsi-zivot Keď som si kúpil svoje prvé "Ferrari" a myslel som si, že som na vrchole svojich možností...práve to bol začiatok konca. Začiatok osobného úpadku. Keď si človek myslí, že je majster sveta...život mu ukáže, že opak je pravdou... e573e9e6-2567-4107-a873-dc925751c633 Sun, 15 Feb 2009 18:29:11 +0000 https://blog.sme.sk/bulavciak/nezaradene/blizko-plamenov-ohna Určite každý pozná ten pocit keď sa mu rozlieva kľud po tele. Keď príde na miesto kde zabúda na svoje problémy. Miesto, ktoré ho vytrhne z reality. Miesto krásnych spomienok... d10d4629-8c2c-4068-922b-038c5756a092 Fri, 06 Feb 2009 18:28:41 +0000 https://blog.sme.sk/bulavciak/nezaradene/miesto-kde-kazdy-z-nas-najde-pokoj-a-klud Je možná rezignácia ako forma úteku pred krutou realitou, ktorú nedokáže sám človek zmeniť?Možno to stojí za pokus, ale čo ostatní ľudia, ktorým na vás zaleží? 940bf7f8-dc18-4294-8d7d-d01002efa12b Sun, 01 Feb 2009 12:15:14 +0000 https://blog.sme.sk/bulavciak/nezaradene/rezignacia-ako-mozne-riesenie Aká obrovská je bolesť, keď vás niekto označí za klamára. Niekto koho milujete a dokázali by ste za neho položiť život. Stratí dôveru vo vás a vy s tým nemôžete spraviť vôbec nič, pretože nemáte dôkazy, pretože ste úplne malý a absolútne bezbranný...bezvýznamný... 101151f5-dcfa-4d9e-8ea4-45f75f5a02aa Sun, 01 Feb 2009 08:59:11 +0000 https://blog.sme.sk/bulavciak/nezaradene/bolest-ktora-neutichne Každý je výnimočný. Sú však ľudia, ktorý to dokázali využiť naplno. Dôležité je uvedomiť si svoju jedinečnosť a rozvinúť ju. Ako? To už je na každom z nás. Zodpovednosť za voľbu nesie každý sám. .. b03f55a3-55b8-4a69-b0b8-13ae15660bbd Wed, 17 Sep 2008 11:23:05 +0000 https://blog.sme.sk/bulavciak/nezaradene/vynimocni Stojím si ráno na autobusovej zástavke. Je sychravo a práve znovu začína pršať. Je to taký drobný dážď, ktorý mám taký pocit prší aj pod šiltovku a kapucňu čo mám na hlave. Autobus mešká ako zvyčajne a ľudia naokolo začínajú byť nervózni. Pocit nervozity by sa mal zmocňovať aj mňa, ale akosi to neprichádza. Niečo je inak. Všetko je inak. Ponáram sa do vlastných myšlienok a utekám pred celým svetom...opäť... 3a92aaf1-5ed6-4068-83be-7327573fe1b1 Tue, 16 Sep 2008 09:18:44 +0000 https://blog.sme.sk/bulavciak/nezaradene/v-zajati-dazdnikov