Holmes a Moriarty (Gareth Rubin)
Viktoriánsky Londýn, divadelná záhada, podsvetie, útek pred políciou a stopy vedúce až pod švajčiarske Alpy. Gareth Rubin prináša príbeh, ktorý rešpektuje kánon, no zároveň sa ho nebojí rozšíriť o nové pohľady. Román Holmes a Moriarty autorizovali dedičia Arthura Conana Doyla.
Príbeh sa odohráva v roku 1889, v čase, keď je Holmes na vrchole svojich schopností a jeho konflikt s profesorom Moriartym patrí k najnapínavejším kapitolám holmesovského univerza.
Sherlocka Holmesa a doktora Watsona osloví mladí herec George Reynolds, ktorého znepokojuje zvláštny jav: na jeho predstavenia chodia stále tí istí diváci, no zakaždým v inom prestrojení. Holmes tuší, že nejde o obyčajnú kuriozitu, ale o náznak niečoho vážnejšieho.
Paralelne s jeho vyšetrovaním sledujeme profesora Moriartyho a jeho pravú ruku plukovníka Morana, ktorí sa zapletú do vraždy vodcu gangu. Ocitajú sa na úteku a práve tu prichádza jeden z najzaujímavejších autorových nápadov: časť príbehu rozpráva Moran, surový, cynický a chladnokrvný. Časť gentlemanský Watson.
Cesty Holmesa a Moriartyho sa skrížia a vyjde najavo šokujúca pravda: obaja sú terčom tej istej osoby. Hrozba je natoľko vážna, že si vyžaduje nemysliteľné – dočasné spojenectvo dvoch úhlavných nepriateľov.
Treba vyzdvihnúť vernosť štýlu Arthura Conana Doyla, veľkú pochvalu si zaslúži aj nápad s rozprávaním z pohľadu Morana, ktorý prináša nový, temnejší rozmer. Ak vás teda láka myšlienka, že Holmes a Moriarty stoja – aspoň na chvíľu – na jednej strane, je to príbeh, ktorý by vám nemal ujsť.
Vypočujte si úryvok, ktorý číta Boris Farkaš.
Všetci tu žijeme (Jojo Moyesová)
Príbeh o láske, ktorá nie je dokonalá. O odpustení, ktoré nie je jednoduché. O rodine, v ktorej občas vládne chaos. A tiež o tom, že aj keď sa život s nami nemazná, stále nám môže ponúknuť nový začiatok. Všetci tu žijeme od obľúbenej Jojo Moyesovej sa vracia k tomu, čo vie najlepšie – k príbehom o rodine, vzťahoch a o obyčajnom živote, ktorý sa v jednej chvíli rozpadne a v druhej znovu poskladá.
Hlavná hrdinka Lila má štyridsaťdva rokov a pocit, že sa jej život rozpadá pod rukami. Manželstvo skončilo fiaskom, obe dcéry prechádzajú búrlivým obdobím dospievania a dom, v ktorom žijú, je chaotický, zanedbaný a plný problémov. Ako spisovateľka sa trápi s kariérou, milostný život prakticky neexistuje a každodenné starosti sa kopia rýchlejšie, než ich dokáže riešiť. Situáciu ešte viac komplikuje Lilin nevlastný otec, ktorý sa k nim akosi „dočasne“ nasťahuje. A pri dverách sa objaví aj biologický otec, ktorý pred tridsiatimi piatimi rokmi odišiel do Hollywoodu a zmizol z jej života. Dokonalý chaos.
Jojo Moyesová má výnimočný dar zobrazovať rodinné vzťahy v celej ich zložitosti. Sledujeme tri generácie pod jednou strechou – každú s vlastnými ranami, vinami a očakávaniami. Autorka sa dotýka tém rozpadu rodiny, odpustenia, uznania vlastných chýb a snahy pochopiť tých, ktorých sme sa rozhodli nenávidieť alebo ignorovať.
Jed v šálke čaju (Stefania Viti)
Japonský čajový obrad symbolizuje pokoj, harmóniu a úctu. V románe Jed v šálke čaju sa však mení na miesto zločinu, ktorý otrasie milánskou spoločnosťou. Ako je možné, že niekto zomrie po dúšku z tej istej šálky, z ktorej pili všetci ostatní?
Príbeh sa začína v Miláne, v elegantnej štvrti Brera, kde sa má konať inaugurácia nového sídla prestížnej čajovej školy vedeného uznávaným japonským majstrom. Medzi hosťami nechýbajú bohaté Milánčanky, vplyvné ženy a tiež filantropka Ludovica Cattaneová. Obľúbená, rešpektovaná a na prvý pohľad bezchybná.
Práve počas obradu však Ludovica skolabuje. Spočiatku sa zdá, že ide o nešťastný infarkt. Pitva však odhalí desivú pravdu: bola otrávená kyanidom. A keďže všetci pili z tej istej šálky, je jasné jediné – vrah bol priamo medzi hosťami.
Vyšetrovanie sa rozbieha oficiálnou cestou, no veľmi rýchlo doň vstupuje aj hlavná hrdinka románu novinárka Nora Valliová. Po niekoľkých rokoch strávených v Japonsku, bolestivom rozvode a návrate do Talianska pracuje v Miláne pre časopis Dnešná žena.
Jednou z najsilnejších stránok knihy je prostredie. Stefania Viti veľmi presne a bez idealizovania vykresľuje svet bohatých žien, filantropie, spoločenských úsmevov a skrytých rivalít. Postupne vychádza najavo, že Ludovica Cattaneová nebola ani zďaleka taká dobrosrdečná, ako sa zdalo. Za jej štedrosťou sa skrývali manipulácie, staré krivdy a nevyrovnané účty.
Veľmi zaujímavý je nápad spojený s čajovým obradom, dobre vykreslená atmosféra Milána, psychologická kresba postáv a plynulý, elegantný štýl písania. Kniha je ideálna pre milovníkov klasických detektívok aj moderných „cozy crime“ príbehov s temnejším podtónom.
Pozrite si video s autorkou.
Vtáčatko (Søren Sveistrup)
Stačí telefón. Žiadne zbrane, žiadne fyzické násilie – a predsa sa v Kodani rozbieha séria zločinov, ktoré obete privedú až na hranicu šialenstva. Vtáčatko je triler, ktorý stavia napätie na strachu, očakávaní a dokonale premyslenej manipulácii.
Søren Sveistrup sa v druhom diele série s Naiou Thulinovou vracia v plnej sile. Temnejší, brutálnejší a psychologicky ešte desivejší príbeh potvrdzuje, že úspech Gaštanka nebol náhodný.
V Kodani sa objavuje sériový vrah, ktorý svoje obete neloví nožom ani pištoľou. Jeho zbraňou je telefón. Dlhé týždne stalkuje vybraných ľudí, hrá sa s nimi, posiela im znepokojujúce odkazy a detské riekanky. Zdanlivo nevinná hra na schovávačku sa mení na desivú nočnú moru, z ktorej niet úniku. Vyšetrovanie opäť spojí dvojicu, ktorá už čitateľom nie je neznáma – Naiu Thulinovú a agenta Europolu Marka Hessa. Stopy ich vedú k dávno nevyriešenej vražde devätnásťročnej študentky. To, čo sa spočiatku javí ako izolovaný prípad, však postupne odhaľuje oveľa temnejšie súvislosti.
Kľúč k celej záhade leží hlboko v minulosti, v spomienkach na školský výlet, ktorý sa mal niesť v znamení nevinnosti, no skončil sa ako trauma, z ktorej vyrástlo niečo zvrátené. Sveistrup majstrovsky prepája minulosť so súčasnosťou a dávkuje informácie tak, aby čitateľ neustále pochyboval o vlastných záveroch.
Kratšie kapitoly, časté presuny medzi postavami a neustále nové odhalenia udržiavajú tempo príbehu na vysokej úrovni. Možno budete mať niekoľko tipov na vraha, no dej vám ich postupne vymaže, zneistí vás, zmätie... až do momentu, keď pravda vyjde najavo takmer na posledných stranách.
Stratení (Liz Moore)
V auguste 1975 zmizne z letného tábora trinásťročné dievča. Nie hocijaké, ale dcéra majiteľov tábora, vplyvnej rodiny, ktorú už roky prenasleduje jedno nevysvetlené zmiznutie. Stratení sú románom, ktorý kladie viac otázok, než ponúka jednoduchých odpovedí. Autorka Liz Moore sa nepúšťa cestou rýchleho trileru. Namiesto toho buduje hutnú atmosféru lesa, ticha a nevypovedaných rodinných tajomstiev, ktoré pomaly presakujú na povrch.
Barbara je dcérou majiteľov tábora aj rozsiahlej rezervácie, ktorá nesie ich meno. Rodina Van Laarovcov má v regióne vplyv, peniaze a moc a zároveň temnú minulosť. Pred štrnástimi rokmi sa bez stopy stratil Barbarin starší brat Bear. Nikdy sa nenašiel. Dve zmiznutia, jeden les a rodina, ktorá odmieta hovoriť nahlas.
Jednou z najsilnejších stránok románu je jeho štruktúra. Autorka rozpráva príbeh z pohľadu viacerých postáv – vedúcich tábora, vyšetrovateľov, Barbarinej spolubývajúcej, obyvateľov mestečka aj členov rodiny Van Laarovcov. Zároveň sa pohybuje v niekoľkých časových rovinách, od 50. rokov až po osudné leto 1975.
Les v Stratených nie je len kulisou. Je to živý, mlčiaci priestor, ktorý pohlcuje zvuky, stopy aj pravdy. Autorka veľmi citlivo pracuje s pocitom izolácie, strachu a neistoty. Pripomína staré pravidlo pre zablúdených: „Keď sa stratíš, posaď sa a krič.“ Lenže v tomto príbehu sa zdá, že niektoré hlasy nikto nikdy nepočul – alebo ich nechcel počuť.
Pomalé tempo rozprávania umožňuje atmosfére preniknúť pod kožu. Nejde o knihu, ktorá by šokovala rýchlymi zvratmi, ale o román, ktorý postupne zviera čitateľa jemným, no vytrvalým napätím.
Každý deň jeden krok (Kiarash Hossainpour a Philip Hopf)
Toto nie je kniha o rýchlom úspechu. Je to kniha o vytrvalosti, disciplíne a nastavení mysle. Každý deň jeden krok vás nebude šetriť – ale ak jej dáte šancu, môže sa stať vaším každodenným sprievodcom na ceste k lepšej verzii seba samých.
Motivačných kníh sú dnes plné police kníhkupectiev. Máloktorá však ide tak priamo k veci ako Každý deň jeden krok. Autori Kiarash Hossainpour a Philip Hopf, známi aj vďaka úspešnému podcastu Hoss & Hopf, už v úvode jasne hovoria: úspech nie je náhoda, ale dôsledok rozhodnutí, ktoré robíme každý deň.
Neponúkajú ilúziu rýchleho zbohatnutia ani univerzálny recept na šťastie. Naopak – upozorňujú, že „zaručené rady neexistujú“. Každý úspešný človek si musel nájsť vlastnú cestu. A práve v tom je sila tejto knihy: nevnucuje jediný správny model, ale ponúka širokú paletu stratégií, z ktorých si čitateľ vyberá tie, ktoré s ním rezonujú.
Dôležité je, že kniha netlačí na výkon v zmysle „musíš viac makať“. Skôr nabáda k tomu, aby človek žil v súlade so svojím presvedčením a konal vedome. Ak sa pevná vôľa spojí s jasným smerom, „žiadna búrka vás nezlomí“, ako autori opakovane zdôrazňujú.
Najväčšia sila knihy spočíva v jej jednoduchosti. Nemusíte zmeniť celý život naraz. Stačí začať dnes. Jedným krokom. A zajtra urobiť ďalší. Možno práve preto je Každý deň jeden krok knihou, ktorá nezostáva len na nočnom stolíku. Núti zamyslieť sa, konať – a postupne meniť realitu okolo seba.
Miško a Brumko spoznávajú: Ľudské telo
Detská zvedavosť nepozná hranice. Prečo bije srdce? Čo sa deje v brušku? Prečo musíme spať, jesť a umývať si zuby? Práve na tieto otázky odpovedá kniha Miško a Brumko spoznávajú: Ľudské telo od poľskej autorky Katarzyny Kozłowskej, ktorá otvára novú, edukatívnu sériu s obľúbenými detskými hrdinami.
Ide o prvý diel série Miško a Brumko spoznávajú, určenej pre deti od troch rokov, ktorá prirodzene nadväzuje na úspešné leporelá o Miškovi a jeho plyšovom kamarátovi Brumkovi. Tentoraz sa však autorka vydáva o krok ďalej – od bežných každodenných situácií k objavovaniu sveta poznania.
Hlavným hrdinom je predškolák Miško – zvedavý, otvorený a presne taký, aké sú deti, pre ktoré je kniha určená. Po jeho boku stojí verný plyšový kamarát Brumko, ktorý je nielen spoločníkom, ale aj bezpečným sprievodcom pri objavovaní nových tém. Táto dvojica funguje výborne: Miško kladie otázky, ktoré si dávajú aj malé deti, a Brumko pomáha vytvárať pocit istoty a hravosti. Vďaka tomu sa aj zložitejšie témy, ako fungovanie ľudského tela, stávajú zrozumiteľnými a nezastrašujúcimi.
Kniha postupne a nenásilne vysvetľuje, ako funguje ľudské telo a čo sa ukrýva v jeho vnútri. Deti sa dozvedia, že telo nie je len „obal“, ale múdry systém, ktorý neustále pracuje – dýcha, trávi, hýbe sa, oddychuje.
Krásne je, že kniha rešpektuje detského čitateľa. Nepodceňuje ho, no zároveň ho nezaťažuje. Rodičia vyzdvihujú, že deti si knihu rady pýtajú opakovane a prirodzene pri nej kladú otázky. Pedagógovia ju odporúčajú ako výborný doplnok pri témach o ľudskom tele v materských školách.
Foto: Ikar, Zelená knižnica, Stonožka, Lindeni, Tatran
