S predátormi, a nie len sexuálnymi, sa akoby roztrhlo vrece. Ale je to len zdanie. Zneužívanie a násilie na deťoch je také staré, ako ľudstvo samo. Podľa štatistík približne 20 percent, teda jedno z piatich detí na Slovensku zažilo nejakú z foriem násilia. Väčšina prípadov sa udeje v rodinách. Je to o to bolestivejšie, lebo práve tam by sa deti mali cítiť najbezpečnejšie.
Takmer súčasne, koncom minulého týždňa, na slovenskej politickej scéne zarezonovali dve mená. Dominik Drdul a Pavol Gašpar. O tom prvom jeho stranícky šéf hovorí, že je úchyl. Uvidíme, čo o ňom povedia OČTK. O tom druhom jeho otec tvrdí, že má na to viesť SIS. No pred verejnosťou dnes vyzerá skôr ako obeť.
O zneužívaní sa toho dá popísať veľa, a rodič by mal byť ten najpovolanejší, kto by mal vedieť vyhodnotiť talent a schopnosti svojho potomka. Aj prípad Tibora Gašpara by bol len prípadom sklamaného rodiča, keby... Keby sám nebol obvinený v kauze Očistec a keby vlastného syna nevytiahol na funkciu, na ktorú nemal ani podľa názoru hlavy štátu, a kvôli ktorému museli meniť štatút SIS.
Francúzskeho týždenník L’Express zverejnil správu, podľa ktorej je Gašparova SIS hodnotená, ako najhoršia tajná služba v Európe, spomedzi 25 krajín. Podľa kritikov totiž spája nepotizmus s neschopnosťou a väzbami na Rusko. Tá neschopnosť musí bolieť.
Výraz nepotizmus (z lat. nepos = synovec) alebo rodinkárstvo by možno viac sedel na mladého Kaliňáka. Toho zase zneužil strýko a pridelil mu funkciu premiérovho hlavného radcu. Má radiť tomu, na ktorého riekanka „komu niet rady, tomu niet pomoci“ sedí ako ušitá. Bezradný radca.
Oveľa smutnejší je prípad Adama Lučanského. Toho vtiahli do politiky a silou mocou chcú preklasifikovať nešťastnú smrť jeho otca vo väzení na sprisahaneckú vraždu. Pritom vedia, že nik so zamestnancov väznice nepochybil, že generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Milan Ivan bol v tom čase vo funkcii už šesť rokov, počas svojho vládnutia si väzenstvo sami ani len nevšimli, lebo mali v neho dôveru. Zneužívajú, a dlho ešte budú, celú túto nešťastnú udalosť zneužívať na svoje politické ciele. Hyenizmus až za hrob.
Ďaleko od zneužitia nie je ani Michal Fico. Možno už z paranoje a možno len z prehnanej starostlivosti, vtiahol starý Fico syna do politiky a zabezpečil mu tak budúcnosť neschopného ekonóma, priživujúceho sa na pretransformovaných štátnych príspevkoch.
Je celkom normálne, ba dokonca aj pekné, keď sa deti vo svojich rodičoch vidia. Je lepšie, keď vidia aj ich chyby. A je najlepšie, keď sa o nich vedia spolu aj rozprávať, ale v ich šľapajach nejdú. To ale nie je prípad Gašparovcov, ani rodín „našich ľudí“. Tam sú otcovia bezchybní. A krstný výnimočný.
