Vetovať Huliakov zákon o hazarde bolo pre Pellegriniho doteraz určite najťažším rozhodnutím v jeho politickej kariére. Príchodom Huliaka, ale aj iných (Migaľovci), sa situácia na politickej scéne Slovenska tak zneprehľadnila, že je naozaj ťažké odhadnúť, komu - kedy držať tašku. Už v marci, pri inštalácii Huliaka do funkcie ministra, to Pellegrini so svojou suitou vyhodnotil zle. Veľmi sa zmýlil, keď si myslel, že mu to bude stačiť. Huliakov apetít, lepšie povedané nenažranosť je taká obrovská, že na pokľudné prezidentovanie môže Pellegrini prinajmenšom na dva roky zabudnúť.
Lenže na veci sa dá pozerať aj z iného uhla. Obaja títo páni majú veľa spoločného. Obaja, aj Pellegrini, aj Huliak sa dostali do svojich štátnických pozícií vďaka klamstvám. V prípade toho prvého bolo najvypuklejším osočovanie protikandidáta v prezidentských voľbách a v prípade toho druhého stačí pripomenúť milióny na ochranu sysľa. Keď k tomu pripočítame to, že Pellegrini dostal podporné hlasy v kampani v prezidentských voľbách od mnohých, najmä od nominantov Smeru aj napriek tomu, že ich zradil, hneď sa situácia javí v jasnejších farbách. On tú podporu dostal aj od Huliaka. Teraz nastal čas na protislužbu.
Či mu s nepodpísaním zákona o hazarde radcovia poradili správne ukáže už blízka budúcnosť. Možno, že zaúraduje oligarchia a pri lámaní prezidentovho veta dôjde k prekvapeniu. Ale na slovenskej politickej scéne asi niet takého dobrodruha, ktorý by chcel v politickom ringu stáť proti tárajovi, presnejšie tlčhubovi z Očovej v kamizole.
Ten táraj vo svojich plamenných vystúpeniach už neraz naznačil mafiánske praktiky zaužívané v štátnom systéme, v športe, v hazarde ... A vie prečo to robí. Viackrát vyobrazil tých, ktorým sa na Slovensku darí najlepšie a robí to cielene, sebavedome a neohrozene. On veľmi dobre pozná svoju cenu. On je, a ešte viac bude príčinou plytších jamiek na prezidentových líčkach a hlbších vrások na čele premiéra a dôvodom jeho sťaženej artikulácie na videjkách.
Možno, že Fico nakoniec predsa len bude musieť do toho vstúpiť a ako je u neho zvykom, nechá to celé vyšumieť do stratena, alebo to prekryje inou témou. Každopádne by si mal dávať bacha, aby na Huliakovi nevyhorel ako Danko, ktorý sa už z poníženia ako tak prebral a tvrdí o nich, že majú tajnú dohodu. Je to síce málo pravdepodobné, lebo Huliak nič také nepotrebuje. Jemu teraz Fico zobe z ruky. Ale prečo nie? Na Slovensku sa už nedá veriť ničomu. Nezdá sa vám, že aj tých tém na prekrytie škandálov má Fico poruke vždy nazvyš. Konšpirátori už určite vetria, že ani tie vlakové nešťastia by sa na Slovensku nestávali, keby témy na prekrytie škandálov svojej vlády Fico nepotreboval tak často.
Je jedno, či v tomto súboji o hazard vyhrá Huliak, alebo Pellegrini. Oveľa dôležitejšie, a smutnejšie je to, že už na začiatku sa vie, kto prehrá. Najsmutnejšie, a hlavne nepochopiteľné je to, že tretina z tej viac ako 4 miliónovej masy prehrávajúcich, by aj dnes vo voľbách dala svoj hlas tomu, kto hazarduje so samotným Slovenskom. Kto (v decembri tomu bude rok) rozohral hru s názvom „ruská ruleta“.
