Tmel, ktorý mal držať pokope vlády, či už Matoviča, alebo Hegera, rýchlo povolil. Ak sa pozrieme hlbšie do minulosti, ani vláda Radičovej nevydržala dlhšie, ako dva roky. Všetci urobili tú istú chybu. Do lepidla síce pridali tužidlo, ale nie také, ktoré je odvodené od slova tuhnúť, ale od slova túžiť. Priveľmi túžili po niečom, čím slovenská postkomunistická pospolitosť zďaleka nežije.
Poučený týmito skúsenosťami, pre udržanie svojej štvrtej vlády, zvolil Fico inú technológiu. Neriskoval krehkosť zlepenca a zvolil súdržnosť prepletenca. Istotu dovládnuť to tiež nezaručuje, ale šanca na udržanie 79 hladných krkov pokope tu určite je. Nezaručuje to ani predpoklad, že väčšina z tej sedemdesiat deviatky už je nažraná. Vytvorenie nového ministerstva je veľmi zlá vizitka, no ako vidno, volič Smeru by pravdepodobne toleroval aj vytváranie ďalších.
Prepletenec má mnoho výhod. Najpodstatnejšia je tá, ktorá slúži na popletenie hláv voličov. A nielen ich. Nikto dopredu nevie, ktorým smerom bude najbližšie ťahaná šnúrka vládnutia, lebo zatiaľ boli avizované štyri smery. Vpravo - východ, vľavo - západ, dopredu - sever a dozadu – juh. Nerozpráva sa však o tých dvoch, ktoré z roviny vytvárajú priestor a ktoré sú pre spoločnosť najdôležitejšie. Tých, ktoré sú výsledkom vzájomnej aplikácie predošlých štyroch, vyhodnocujú sa priebežne a navzájom sú protichodné. Smer hore a smer dole. Teda, či sa spoločnosť rozvíja, alebo upadá. Po dvoch rokoch Ficovej vlády sa dá rozprávať len o tom druhom. Vzhľadom na jeho podivnú úvahu: „Keď do pekla, tak na veľkom bielom koni“, sa dá konštatovať, že sa v tom svojom pletení stráca už aj on sám.
Ďalšou výhodou prepletenca je to, že ak sa pretrhne šnúrka, rýchlo sa dá zviazať uzlíkom a ide sa ďalej. Jedna hrčka naviac nikomu nevadí. Lebo vôbec nie je podstatné, aký vzor sa pletie, ani aký bude mať tvar a aký bude veľký. Používanie techniky hladko-obratko umožňuje všetkým poslancom a členom vlády vykľučkovať z každej tiesne, lebo ani počet očiek v tom prepletenci nie je nijak limitovaný. Vytvára bludisko, z ktorého niet východiska. A ani farebne nemusí byť až tak oku lahodiaci. Fico, niekdajší perspektívny komunista, síce donedávna preferoval červenú, no zdá sa že prechod z červenej do hnedej nikomu nevadí.
Netreba zabúdať, že Ficov prepletenec zohral a neustále zohráva veľkú úlohu v boji, paradoxne nie proti, ale za bujnenie korupcie. Vďaka nemu sa za dva roky podarilo posplietať paragrafy v zbierke zákonov tak, že sa v tom už nevyzná ani 363-ku obľubujúci prokurátor Žilinka. A aj „nadstranícky“ dekan Burda bude mať čo robiť, ak bude chcieť kvalifikovane zdôvodniť ich aplikáciu v praxi. A ktovie, ako sa v budúcnosti z toho labyrintu dokáže vymotať ÚS.
Prepletenec nepôsobí dojmom veľkej súdržnosti, napriek tomu má preventívne účinky. Nie len, že dezorientuje, ale hlavne odrádza každého potencionálneho vyšetrovateľa, alebo investigatívca. U ostatných má vyvolať apatiu a nezáujem o verejné veci.
Vládnutie v koalícii nikdy nebolo jednoduché. Ficovi sa vypomstilo jeho posmešné označovanie bývalých vlád za zlepence. Teraz sám okusuje strasti takéhoto vládnutia. Pre človeka, ktorý okrem politiky nikdy nič nerobil, je hanbou vládnuť prostredníctvom prepletenca posplietaného šnúrkami od gatí Kotlára, Ferenčáka, Migaľovcov, Huliakovcov. Lenže on nevie odísť. A toto je jeho dielo. On stvoril ten prepletenec z bezvýznamných ľudí, ktorí vstúpili do politiky, lebo by v bežnom živote len ťažko našli uplatnenie. Presne tak, ako on. Stvoril ho na svoj obraz.
Čo je výhodné pre vládnucu garnitúru, je poväčšine nevýhodné pre obyčajných ľudí. Predstava, že tento Ficov prepletenec môže poslúžiť aj ako brunoválce z ostnatého drôtu, ktorými sa dá obohnať celé Slovensko a dostať ho do medzinárodnej izolácie, je nie nevýhodná, ale desivá. Je čas na prebudenie. Lebo nie každý chce byť zapletený s človekom, ktorý sa zahráva s osudom vlastnej krajiny.
