To, že strana Smer nemá žiadny smer bolo jasné už od jej registrácie v roku 1999. Jej zakladateľ ju síce prezentoval, ako niečo nové, ako stranu tretej cesty, ale do dnešného dňa tú tretiu cestu nenašiel. Aj preto ju musel ako neúspešný experiment prekryť novou orientáciou a po krátkom čase sa z nej vykľula strana sociálnodemokratická. Nakoniec sa jej falošná ľavicovosť aj tak nevyplatila. Najmä pri desaťročnej sľubotechne s trinástymi dôchodkami. Ale, zďaleka to nebol jediný prešľap, nad ktorým dvíhali obočie mnohí ľavičiari, najmä Strana európskych socialistov. Výsledkom dezorientácie Smeru bolo pozastavenie jej plného členstva v socialistickej frakcii EP. A také vysvedčenie už nikoho nenecháva na pochybách, že strana Smer v ľavej časti politického spektra miesto nemá.
Pred 10 rokmi Smer tvrdil, že Slovensko musí byť v najhlbšom jadre Únie. Ani túto odbočku z cesty, vtedy ešte sociálnych demokratov, nikto nikdy nevysvetlil a dodnes ani nepochopil. Podstatné je to, že Slovákom tiež nič nepriniesla.
O tom, že sa táto strana už takmer tri dekády iba hľadá a nevie robiť žiadnu zmysluplnú a ucelenú politiku hovorí ďalší trápny pokus, ktorý trvá už viac ako dva roky a má názov „Politika na štyri svetové strany“. Je to blud, taký istý, ako už zmienená „tretia cesta“. Nezmysel, ktorého protirečivosť vyplýva už z jeho názvu. Nie je predsa možné ísť na východ a súčasne na západ. Tak ako nie je možné ísť naraz vpravo, aj vľavo. Ani dopredu sa nepohnete, ak máte v aute zaradenú spiatočku.
Štyri v jednom, teda štyri protichodné smery v jednom Smere sa navzájom negujú a to najlepšie vystihuje, prečo Slovensko stagnuje. Ani tento experiment nevyšiel a v tejto absolútnej bezradnosti sa líder Smeru pred pár týždňami rozhodol pre radikálne riešenie. Cestu do pekla na somárikoch.
Pre stranu Smer nie je žiadnou tragédiou, že nemá žiadny smer. Ona má vodcu, ktorý sa o svojich postará. Tak ako inde, aj na Slovensku žijú ľudia, ktorým dodržiavanie zákona robí problém a zväzuje im ruky. A Slováci majú tú smolu, že práve takýto ľudia im vládnu. Ani na nich netreba ukazovať prstom. Urgentnými, horúcou ihlou šitými, novelami noviel trestného zákona upozorňujú sami na seba, ako tá príslovečná trafená hus. Rozhodli sa pre chaotickú gulášovú politiku a to im vyhovuje. Jednak sa v nej ľahko prekrývajú vážne témy a na všetko sa ľahko nájde vinník. Od Radičovej, cez Žilinku až po Sorosa.
Najnovšie, pred voľbami, to bude Brusel. Dôvod je úplne jednoduchý. Európska únia sa snaží byť spolkom, v ktorom platia dohodnuté pravidlá. A práve to je problém, ktorý núti Smer opäť hľadať nový smer. A už ho aj našiel. Von z EÚ. Zatiaľ o tom nikto otvorene nehovorí. Europoslanci ako Neveďalová, alebo Kaliňák dokonca všetkých presviedčajú, že sme (v jadre EÚ) najviac integrovaní, ako sa momentálne dá. Lenže oni sú príliš malí na to, aby mohli sami rozhodnúť, kam môžu nasmerovať svojich somárikov, na ktorých momentálne sedia. Ktorým smerom sa uberať, teda cestu strany vytýči ten, kto sedí na bielom koni. A ten už predsa o vystúpení z EÚ niečo povedal. On už začal s ohlupovaním svojich priaznivcov, že EÚ je súca na skapanie.
Politický guláš, ktorým Slovákov kŕmi na štvrtý pokus už tretím rokom, je len kamufláž na prekrytie vlastných zlyhaní, ako je napríklad nečinnosť v otázke diverzifikácie dodávok plynu. V porovnaní s okolitými krajinami sa dá povedať, že to nebolo leňošenie, ale schválnosť. K zastaveniu dodávok plynu cez neustále bombardovanú Ukrajinu raz muselo prísť a na tento moment sa vedel nachystať aj najväčší hlupák. Takže ostáva len jedno vysvetlenie na to, prečo ostalo Slovensko vystavené takému riziku. Nedostatok plynu má poštvať ľudí proti Európe, aj proti Ukrajine. Ma zabezpečiť akúsi legitimitu na dobrodružstvo s vystúpením z EÚ. Gašpar zo Smeru tomu hovorí zadné dvierka.
Na tento deň bez ruského plynu sa čakalo. Predvolebná kampaň môže začať. A neobstojí argument, že je ešte priskoro. Lebo v zlepenine s Huliakovcami, Migaľovcami, Tarabovcami a samozrejme so zradcami z Hlasu, Smer stále nemá istotu, že dovládne do riadneho termínu volieb.
Pozastavenie vyplatenia 590 miliónov eur z plánu obnovy je dôkazom toho, že Slováci na ďalšej ceste v réžii Smeru už sú. V poradí už šieste politické presmerovanie, na ktorom sa Slovensko môže zbaviť utláčateľského jarma EÚ. Kallasová, Layenová, Zdechovský sú vládnymi špičkami už dávnejšie označovaní za nepriateľov Slovenska. Posledný menovaný dokonca za politického vraha. A to nie je náhoda. Je to scenár, ktorý je síce založený na improvizácii, a funguje.
Možno, že Smer bude musieť priznať a obetovať ešte veľa haciend a slejád, aby sa viacerí v EÚ poriadne nasrdili a Slovensko odkopli nadobro. Nič iné mu ani nezostáva. Vidina vlády s vlastnými pravidlami a zákonmi je neodolateľná. A pre pár ľudí zo Smeru aj nutná.
