Lesov je tu málo; ak nepočítame pohorie Black Hills na západe štátu. Je to dané suchým vnútrozemským podnebím pre ktoré sú typické veľmi chladné zimy a horúce letá. Ide o veľmi riedko osídlený štát s desiatkami kilometrov neobývaných oblastí. Do týchto nás zavedie tento článok.
Rieka Missouri za ktorou (v smere východ - západ) začínajú juhodakotské prérie.
1880 Town:
Našou prvou väčšou zastávkou v Južnej Dakote na ceste autom z Chicaga na západ bol "skanzen" 1880 Town. Ide o autentické pôvodné juhodakotské mestečko z obdobia rokov 1880 až 1920. Natáčali sa tu scény viacerých westernových filmov ako napr. Tanec s vlkmi.
Hlavná ulica.
Pošta.
V mestečku je múzeum, kde sa nachádzajú aj zbierky z obdobia generála Custera. Podľa obrázku ide o veteránov bitky pri Little Big Horn (1876) na stretnutí po desiatkach rokoch (1948). Tretí sprava je údajne Ján Sediaci Býk.
A tu je ďalší sediaci býk, resp. býček... v stále funkčnom miestom hoteli, aspoň čo sa týka krčmy.
Pokračujeme do NP Badlands:
Z črtajúceho sa tornáda nakoniec nič nebolo. Našťastie.
Národný park Badlands:
"Zlá krajina", v reči Siouxov "Mako", sa tiahne na západe Južnej Dakoty pozdĺž Bielej rieky a to v dĺžke 160 km. Ide o rozsiahlu popopúštnu oblasť z ktorej 6 percent územia tvorí Národný park Badlands. Krajina je v príkrom protiklade k pomerne neďalekým zeleným Black Hills (vzdialeným cca 120 km) a okolitým nekonečným prériám.
Toto územie navštívil aj sám pán generál Custer. Územie popísal ako peklo s dočasne vyhasnutým ohňom.
Ešte pred 210 rokmi sa po severoamerických prériách potulovalo 60 mil. bizónov, ktoré prérijní indiáni lovili dlhé storočia. Za krátky čas biely muž bizónov takmer vyhubil, aby dostal vyhladovaných indiánov - domorodcov do rezervácií pod kontrolu.
Od vyhlásenia ochrany nad týmto územím (1939) vidieť na tunajších zelených pastvinách opäť bizóny, vidlorohy a občas tu zakrúži napr. aj orol skalný. Krajina je aj rajom paleontológov.
Rozlúčka s Badlands a mierime do Black Hills:
Cestou do Čiernych hôr míňame okraje mesta Rapid City.
V USA som už na druhý deň v horách prvý krát v živote videl medveďa vo voľnej prírode. Tento krotký to ale nebol. V tomto prípade ide o ohradenú rezerváciu v Čiernych horách. Fotené z auta. Na Slovensku som medveďa videl iba raz - v ZOO Bojnice...
Black Hills:
Mne ako čierne nepripadali.
Jeden z voľne žijúcich oslov bol na nás zvedavý... A my na sochy prezidentov, na národný pamätník Mt. Rushmore.
Národný pamätník Mt. Rushmore:
Z tohto záberu je vidieť na akej vysokej skale sú sochy prezidentov vytesané. Hlavy sôch sa nachádzajú 152 metrov nad kamennou terasou vyhradenou pre návštevníkov.
Národný pamätník Mt. Rushmore predstavuje 18 m vysoké sochy hláv štyroch amerických prezidentov, ktoré sú vytesané do žulového horského svahu v Čiernych horách vo výške 1 730 m.n.m.
Práce na sochách, sochách, ktoré sú väčšie než slávna sfinga v Egypte, trvali od r. 1927 do r. 1939.
Ročne pamätník navštíviia 2 milióny návštevníkov, zväčša Američanov. Američania si svoju históriu a vlastenectvo vážne chránia a vážia.
"Čierne vrchy boli vždy posvätným miestom Siouxov. Tu žil aj legendárny Wakan Tanka, Veľký duch. A práve tu, pod masívom, kde je vytesané súsošie, hľadal svoje vízie a vykonával najdôležitejšie obrady. V roku 1868 podpísali indiánski náčelníci s americkou vládou zmluvu, podľa ktorej sa toto územie vyčleňuje Siouxom na absolútne a nerušené užívanie...". Janka Klinková - Zo zápiskov z ciest po USA.
„Budovanie tohto pamätníka bolo spojené s mnohými technickými problémami. Najskôr bol zhotovený iba model zo sádry, ktorý bol potom zakaždým pomocou zvláštneho zariadenia vo zväčšenom rozmere prenesený na skalnú stenu. Dynamit odstránil nepotrebné vrstvy žuly a potom nastúpili pneumatické kladivá, sekáče, vrtáky. S prácami sa začalo v roku 1927 a prvá hlava, hlava prezidenta Georga Washingtona bola slávnostne odhalená už v roku 1930.
„Tento národný pamätník je dvojnásobne veľký ako sú napr. veľké slávne sfingy v Egypte. Každého návštevníka určite upútajú nosy týchto osobností. Keď autorovi tohto pamätníka, pánovi Gutuzonovi povedali, že granit, do ktorého sú tváre vytesané podlieha erózii urobil ich o 30 cm väčšie ako bol pôvodný projekt s odôvodnením: "Pridal som im milión rokov...":-)."
„Toto miesto je aj úzko späté s kultúrou pôvodných obyvateľov. Čierne vrchy na konci J. Dakoty boli vždy posvätným miestom lakotských Indiánov, nazývaných Siouxovia. Tu žil aj legendárny Wakan Tanka, Veľký duch. Práve pod masívom, kde je vytesané súsošie, hľadal svoje vízie a vykonával najdôležitejšie obrady." (Janka Klinková - Zo zápiskov z ciest po USA).
„V roku 1868 podpísali indiánski náčelníci s americkou vládou zmluvu, podľa ktorej sa toto územie vyčleňuje Siouxom na absolútne a nerušené užívanie. Indiáni na to v roku 1971 po dlhom mlčaní výrazne upozornili, postavili si tu stanový tábor priamo na hlavách Washingtona a jeho kolegov, prezidentov. Na veľký údiv návštevníkov a pracovníkov parku ich tam zotrvali niekoľko dní a verejne vyzvali vládu USA, aby zmluvu z roku 1868 rešpektovala.
Ročne pamätník navštívi 2 mil. návštevníkov, zväčša Američanov."
Viac tu: http://http://www.skrz.sk/mount-rushmore----a14-11839-sk.htm#ixzz3TRB62VWx
Zľava do prava: G. Washington (1732-1799), T. Jefferson (1743-1826), T. Roosevelt (1858-1919) a A. Lincoln (1809-1865).
V mestečku Keystone.
V auguste 2004 tu niekto ľahkovážne zahodil zápalku čoho následkom bol vznik najväčšieho požiaru v Južnej Dakote, ktorý bol kedy zaznamenaný. Na jeho hasení sa podieľalo 1000 požiarnikov. Zhorel les o rozmeroch 16 krát 13 kilometrov. Väčšina zvierat stihla ujsť, z väčších živočíchov zahynula len jediná puma a niekoľko kusov jelenej zvere.
Najvyššie vrchy Black Hills, aj keď sa to nezdá, lebo sú zväčša zalesnené, dosahujú výšku až 2.200 m.
Rozlúčka s Black Hills a zaneprázdenými divokými bizónmi.
