Zrejme preto, lebo z hľadiska rozlohy 3. najväčší členský štát USA, a ak by sme nezapočítali exklávu Aljaška, tak po Texase druhý najväčší na území súvislých Spojených štátov a z hľadiska počtu obyvateľov (36 miliónov) najväčší štát (pred Texasom a New Yorkom), určuje trendy nie len v športe, v módnej obuvi, ale i v hospodárskom a technickom rozvoji. Nehovoriac ešte o filmovom priemysle, sústredenom v Los Angeles vo štvrti Hollywood, kde sa vyrába najviac filmov na svete po indickom Bollywoode.
Ale Kalifornia nevyniká len týmto. "Ukrýva" aj také prírodné poklady akým je napr. Yosemitský národný park, ktorý je po Yellowstone hádam ďalším rajom na Zemi, ktorý sme v USA videli. Ukrýva však aj jeho opak, v ktorom sa môžete v lete uškvariť ako v pekle... Ide o púštny Národný park Death Valley. Pričom oba tieto protipóly sú od seba vzdialené vzdušnou čiarou ani nie 150 km a z Národného parku Sequoia, kde rastú gigantické stromy, je to do kalifornského "pekla" ani nie 50 km.
Teda Kalifornia vyniká aj veľmi rozmanitou klímou a geografiou - od zalesnených oblastí severovýchodu po púštny juh, alebo od piesočnatých a kamenistých pláží prioceánskych oblastí, cez úrodné, ale intenzívne zavlažované údolia, cez vysoké hory Sierry Nevady s najvyššou horou súvislých Spojených štátov - Mount Whitney (4.421 m), až po Mohavskú púšť, v ktorej, v jej severovýchodnej časti, sa nachádza už spomínané Death Valley. A to všetko na území relatívne malom - 8 krát väčšom ako územie Slovenska.
Ak by som mal vybrať jeden najtypickejší, alebo najreprezentatívnejší obrázok z tých, ktoré som urobil v Kalifornii, ktorý by najviac odzrkadľoval tamojšiu letnú prírodu, bol by to asi ten vyššie uvedený. Pochádza z predhoria pohoria Sierry Nevady, mimochodom pohoria rozlohou väčšieho než sú Alpy. Ide o krajinu v strede Kalifornie. Na obrázku je priehrada Lake Kaweah. Zaujímavosťou je, že leží na rovnakej rovnobežke ako leží juh Sicílie, či sever Tuniska. Inak úplný spodok alebo juh Kalifornie je na úrovni stredného Maroka a úplný sever je na úrovni Ríma.
Avšak zdanie neraz klame a Kalifornia vie byť aj krásne zelená a vodnatá, a to aj v lete.
Blížime sa k Národnému parku SEQUOIA:
Národný park SEQUOIA:
Tento národný park sa nachádza len niečo vyše 200 km severozápadne od Los Angeles.
Pri vstupe do NP nič nenaznačuje, že by tu niekde mali rásť výškovo čo i len priemerné stromy, nie to ešte najväčšie stromy planéty. A takto to bude ešte cca hodinu cesty auto, s drobnými prestávkami.
Ako postupne stúpame početnými serpentínami k hlavnému cieľu - gigantické sekvoje, na scéne sa objavuje Moro Rock (2.050 m. n. m.) a za ním už vidieť aj koruny sekvojí:
Pohľad z opačnej strany, teda z vrcholu Moro Rock-u na juh, do údolia s množstvom serpentín s prevýšením takmer 1.500 metrov.
Na obrázku vyššie vidieť "hrebeň", alebo rozhranie medzi vyprahnutou časťou národného parku s chudobnou vegetáciou (južné svahy) a pralesom na strane pravej (severná časť).
Pohľad z Moro Rock-u na sever na hrebeň Great Wetern Divide s vrcholmi aj nad 4.000 metrov. Stále ide o NP Sequoia. Jeho súčasťou je aj najvyšší vrch súvislých Spojených štátov - Mount Whitney (4.421 m), ktorý sa nachádza za uvedeným hrebeňom, a keby Moro Rock bol o trochu vyšší, bolo by z neho vidieť aj túto horu.
Vstupujeme do kráľovstva najväčších živých organizmov planéty:
Ale ešte pred tým než sa tu trochu potúlame, pár zaujímavostí nezaškodí: NP Sequoia sa nachádza v juhozápadnej časti pohoria Sierra Nevady a po NP Yellowstone je druhým najstarším národným parkom v USA. Založený bol v r. 1890 ako snaha o zachovanie týchto gigantických stromov pred nemilosrdnou ťažbou. Sekvoje sa nachádzajú jednotlivo, alebo v malých skupinkách aj v ďalších národných parkoch, alebo častiach pohoria Sierra Nevady. Park zďaleka nie je len o týchto velikánoch, sú tu vo výraznej menšine, len po nich nesie meno. Veď značný výškový rozdiel (cca 4000 metrov) ponúka neobyčajné zastúpenie rastlinných druhov. Rastú vo výškach od 1.500 do 2.500 m. n. m. Dokonca susedný Národný park - Kings Canyon, má týchto gigantických stromov ešte viac - celkovo 15.800 - v časti Redwood Mountain. Počítajú sa tie, ktoré už dosiahli v priemere kmeňa viac ako 30 cm. Pre porovnanie, v NP Sequoia, ich v Pralese obrov (rozloha 7 km štvorcových) rastie 8.400. A celkovo v pohorí ich môžete narátať... ak budete mať čas navyše... 36.500. Park sa postupne rozrástol na rozlohu väčšiu ako je dvojnásobok Tatranského národného parku, vrátane Západných Tatier, ktoré k nemu patria.
Najväčším problémom týchto gigantov nie sú požiare, ktoré túto oblasť pomerne často zasahujú, a ktoré sú nevyhnutné pre ich reprodukciu (otváranie šišiek potrebuje vysoké teploty) a výživu, ktorú im poskytuje (aj) popol, ale vratkosť mohutných tiel týchto stromov s pomerne malým koreňovým systémom.
A tu je najväčší exemplár týchto obrov - Generál Sherman. Jeho vek, aj keď nie je v "tíme" úplne najstarších pánov stromov, je odhadovaný na 2.200 rokov, ale podľa niektorých odhadov by mohol mať až 2.700 rokov, teda mal by si pamätať aj egyptských faraónov. Jeho kmeň je u päty 32 obvodových metrov a váži takmer 1.400 ton. Vysoký je 85 metrov, teda meria rovnako ako Dóm Sv. Martina v Bratislave. Ale nie je najvyšším stromom na svete! Aj keď je generál!... Jeho blízka príbuzná (ide o iný druh sekvoje) z pacifického pobrežia Oregonu dorastá do výšky 110 m. Ale bola tam údajne vysadená. Kto vie, možno preto, že v minulosti tu rástla prirodzene, ale človek ich všetky vyrúbal. Teda ak je to pravda, tak prirodzene sekvoje rastú iba v tejto časti Sierry Nevady; minimálne v trojlístku národných parkov, ktorým je venovaný článok. Dokonca ani v priemere kmeňa nemá Generál prvenstvo, ale "iba" druhé miesto. Napriek tomu je hmotou, resp. celkovou rozlohou najväčším stromom na planéte. A stále rastie! Za zmienku stojí aj to, že jeho najhrubšia "vetvička" má priemer viac než 2 metre.
Ak sa k nemu človek postaví, môže mať aj pocit ľudskej ničotnosti. Porovnajte si ho s veľkosťou ľudí naľavo od neho. V jednom z jeho kolegov je dokonca vydlabaný tunel.
Národný park Kings Canyon:
Tento park je len o cca pätinu menší ako NP Sequoia a susedí s ním. Tento záber na NP Kings Canyon je cca z hranice oboch parkov.
Takéto "zbytočné" mŕtve stromy sú pre slovenských lesníkov, ktorí by najradšej riadili prírodu dokonca aj v prírodných rezerváciách, našich tzv. národných parkoch, nepriateľom č. 1. V amerických národných parkoch tvoria však neoddeliteľnú súčasť ekosystému, nevyhnutný zdroj pre život mnohých živočíšnych a rastlinných druhov.
Okrem hlbokých lesov, sekvojových hájov a vysokých štítov tu milovníci prírody môžu nájsť také kaňony, ktoré patria k najhlbším ľadovcovým údoliam kontinentu. Relatívna výška medzi dnom údolia a horným okrajom kaňonu sa pohybuje od 1.200 so 2.500 m a jednotlivo takmer zvislé skalné steny majú výšku cez 1000 metrov. My sme na tento park mali málo času tak aspoň tieto zábery sme z neho uchmatli...:
V nižších partiách je národný park o dosť suchší ako vo vyšších, ale za to exponovanejší:
Kings Canyon a Kings River.
Grizzly Falls v lete, teda chudobnejšie na vodu.
Národný park Kings Canyon, na rozdiel od iných národných parkov USA, je pre motorové vozidlá sprístupnený len z malej časti, a to tam, kde to dovoľuje terén a ochrana prírody. Čas nám nedovolil v tomto parku podniknúť túry, ktoré by nás priviedli vyššie, do pásma alpských lúk, a obdivovať tam najväčšie krásy tohto parku. Viac tu: http://yourownhike.com/trip.php?tbase=tkl2014&tdate=2014.08.09%20-%202014.08.16.&ttitle=Two%20Kings%20Loop&tlink=y
Našou "základňou", pred tým než sme vyrazili do Národného parku Yosemite, bolo mestečko Merced v Central Valley.
Po okraji Mercedu tečie rieka Merced, ktorá pramení v Národnom parku Yosemite. Pohľad na ňu dáva zabudnúť, že sa nachádzame v podstate v polopúšti. Iné, podstatne zelenšie, to je o čosi vyššie - v predhorí Sierry Nevady kam sa práve dostávame:
Yosemitský národný park:
Keď som na živo videl Yelowstone, myslel som si, že už nič rovnako krásne a zaujímavé na tejto zemi neuvidím. Prešlo 5 rokov a rovnako silné dojmy vo mne zanechal aj Yosemitský národný park. Povedal som si: Tak takto asi vyzerá skutočný raj...
Yosemitský národný park, sa nachádza len 250 km juhozápadne od San Francisca. Je zhruba 2 krát väčší ako náš najväčší národný park, aj keď len podľa názvu - Národný park Nízke Tatry.
Aj keď Yosemitský národný park je mladším národným parkom ako Yellowstone, za chránenú oblasť bol vyhlásený už v r. 1864, teda 8 rokov pred vznikom NP Yellowstone. Išlo o prvú chránenú oblasť v USA vôbec. Teda pravdepodobne aj na svete.
Z veľkých stromov tu rastú samozrejme tiež sekvoje a z veľkých zvierat v ňom žijú medvede, pumy americké, známe tiež pod menami: mountain lion, panther, red tiger..., jelene wapity...
Rieka Merced len pár kilometrov pred vstupom do NP Yosemite.
To najzaujímavejšie ešte len príde...
Tenaya Lake.
Vstupujeme do Yosemitského údolia:
Yosemitské údolie s vodopádom Nevestin závoj (v strede). Je to pohľad z Tunel View na panorámu Yosemitského údolia privádza nejedného človeka k slzám.Toto sú miesta priam vyzývajúce na duchovné stíšenie, ktoré neraz aj vyloženým materialistom dajú pocítiť, že tak úžasné dielo nemôže byť dielom náhody a sila a inteligencia, ktorá za ním stojí, ako aj za zvyškom stvorenia, ktorého sme súčasťou, si zaslúži našu najväčšiu úctu a pokoru.
Keď túto nádheru videl prezident Teddy Roosevelt, napísal, že toto je prírodná katedrála, omnoho väčšia a omnoho nádhernejšia než ktorákoľvek z tých, ktoré postavili ľudia.
Yosemitské údolie s El Capitan-om (hore vľavo od stredu) a ďalšou ikonou parku, ktorou je Half Dome (v strede vzadu).
Bridalveil Fall zbližšia. Ono sa to nezdá, ale ten vodopád má výšku 180 metrov.
Bridalveil Fall.
El-Capitan (2.307 m) - najvyšší odkrytý žulový monolit na svete. Jeho stena meria 1.100 metrov. El-Capitan je však známy nie len svojim tvarom, ale aj niečím iným výnimočným prírodným úkazom - meniacim sa vodopádom Horsetail na "tečúcu lávu". Iba pár dní v roku, ak nie iba jeden deň v roku, Slnko je v takom uhle k vodopádu, že tento vodopád vizuálne mení na "horúcu lávu.
John Muir, praotec systému amerických národných parkov, v r. 1912 vo svojej knihe napísal: "Každý potrebuje krásu tak ako chlieb“. A o území NP Yosemite sa vyjadril, že ide o najgrandióznejší zo všetkých veľkolepých prírodných chrámov, ktoré kedy mal dopriate vidieť.
Yosemite Falls, ako celok, teda Horný a Dolný vodopád dohromady plus kaskády medzi nimi, patria, alebo ako celok patrí k najväčším vodopádom sveta. Celkovo im, alebo mu, patrí 5. priečka. Ale myslím si, že o to nestoja... Celková výška je 740 m. Horný meria 436 m, kaskády 204 m, a Dolný vodopád 98 metrov.
Dolný Yosemitský vodopád sa z tohto pohľadu zdá malý, aj keď má takmer 100 metrov.
Lower Yosemite Fall.
Lower Cathedral Rock (1.700 m).
A ideme do finále...:
Pohľady z Glacier Point.
Na tak malom území (údolie má na dĺžku 8 míľ a na šírku 1 míľu) a tak veľká koncentrácia krásy.
Half Dome (2.694 m)
Malé Yosemitské údolie s riekou Merced a vodopádmi: Vernal fall (97 m) a nad ním Nevada Fall (181 m).
Nevada Fall (181 m). Že tá výška nie je prehnaná poznať podľa toho, že ľudia stojaci na jeho prahu sú len sotva rozoznateľní.
Vernal Fall (97 m).
Záver Yosemitského údolia z Glacier Point. Vľavo je vidieť Yosemitské vodopády. Neďaleko nich, oproti nim, na opačnej strane údolia, sú Sentinel Falls, ktoré z hľadiska výšky taktiež patria do prvej svetovej desiatky. Do údolia steká množstvo vodopádov, údolie by sa dalo nazvať tiež galériou vodopádov. Samozrejme, v lete nie sú tak výrazné tie, ktoré sú na menších potokoch.
Yosemite Falls.
Na záver ešte pár viet ku Kalifornii:
Aj keď v Kalifornii je dominantný priemysel, ktorý je tu, čo sa týka HDP 3 krát väčší ako poľnohospodárstvo, oblasť Central Valley je jednou z najproduktívnejších poľnohospodárskych oblastí na svete a najväčšou v Spojených štátoch. Táto oblasť je nazývaná Záhradou Ameriky. Je to však zásluhou intenzívneho zavlažovania v inak vyprahnutej až púštnej krajine.
HDP Kalifornie činí 1,4 biliónov dolárov. Po Japonsku, Číne, Nemecku a Veľkej Británii je to najväčší HDP na svete. Kalifornia je najväčším centrom počítačového priemyslu na svete, ktorý je sústredený v Silicon Valley. A 4. miesto na svete jej patrí aj v produkcii vína, ak by bola samostatným štátom.
Nezamestnanosť v Kalifornii je pod 5%. Aj keď ekonomika štátu je veľmi rozvinutá, je tu mnoho ľudí žijúcich na hranici chudoby a bezdomovcov, aj keď bývanie je tu pomerne lacné a voľných pracovných miest, hlavne v okolí veľkých miest, je pomerne veľa. Hlavne ide o prisťahovalcov s chudobnejšieho Mexika, s ktorým Kalifornia susedí, a Latinskej Ameriky.
Ostatné články z potuliek po USA:
