V Revúcej žije 2408 seniorov nad 65 rokov – ľudia, ktorí budovali firmy, učili deti, ošetrovali chorých, rozhodovali o smerovaní mesta. Nositelia tejto pamäte a skúseností si zaslúžia našu pozornosť a vďačnosť.
Prečo október patrí starším
OSN vyhlásila 1. október Medzinárodným dňom seniorov v roku 1990. Cieľom bolo upozorniť spoločnosť na potreby starších ľudí a oceňovať ich prínos.
A tak nám október pripomína, že staroba nie je ťarchou, ale prirodzenou súčasťou života. Otázka znie: V akej spoločnosti chceme starnúť?
Seniori v našom meste – viac než štatistika
Každý senior má príbeh. Stretávam sa s nimi pri nákupoch, v parku, na úrade. Pani Mária, ktorá 40 rokov učila na základnej škole dodnes rozpráva o deťoch, ktoré učila čítať. Pán Jozef, baník z Jelšavy, ktorý denne chodí na prechádzky, pozná každú lesnú cestu našej prírody, lepšie než my všetci s navigáciou.
Ich pamäť je živou kronikou mesta. Vedia, ako sa stavalo, ako fungovali závody, ako vyzeral náš región pred 50 rokmi. Títo ľudia sú mostom medzi minulosťou a budúcnosťou.
„Úcta k starším nie je sentimentálna povinnosť. Je to uznanie, že to, čo dnes máme, vytvorili oni."
Lucia Búšová
Čo seniori potrebujú – a čo im môžeme dať
Starší ľudia čelia každodenným prekážkam:
Zdravotná starostlivosť: Dostupnosť lekárov, čakacie doby, bariéry v priestoroch.
Sociálna izolácia: Mnoho seniorov žije osamelo, bez pravidelného kontaktu s rodinou či priateľmi.
Technológie: Digitálna agenda často vylučuje tých, ktorí nie sú pripojení online.
Bezpečnosť: Staršie osoby sú zraniteľnejšie voči podvodom i pádom na chodníkoch.
Mestá a samosprávy môžu zmeniť mnohé: bezbariérové chodníky, lavičky na oddych pri zastávkach, miesta, kde sa stretávajú organizovane.
Malé gestá, veľký význam
Každý z nás má možnosť prejaviť úctu už dnes:
zavolať starým rodičom alebo susedom
pomôcť s nákupom, doprovodom k lekárovi, vyplnením formulára
vypočuť príbeh, spýtať sa ako to bolo, zaznamenať spomienky
navštíviť ZOS Cilka, byť s tými, ktorým chýba spoločnosť
Tieto gestá nič nestoja, ale vytvárajú pocit spolupatričnosti. Seniori sa môžu aj v ťažkých chvíľach cítiť ako súčasť komunity.
Čo robím ja – a čo plánujem
Počas stretnutí venujem čas práve seniorom. Počúvam ich, zapisujem si. Viem, že mnohí sa boja hovoriť nahlas o problémoch, aby nezaťažovali rodinu. Práve preto je dôležité, aby samospráva išla za nimi – do klubov, či na podujatia.
Z mojich priorít ako kandidátky na primátorku pre seniorov je:
Bezpečnejšie chodníky a priechody – systematicky odstraňovať bariéry, opravovať poškodené úseky a dopĺňať miesta na bezpečný presun.
Viac lavičiek tam, kde ich seniori potrebujú – pri zastávkach, obchodoch a na frekventovanejších trasách.
Pomoc s digitálnym svetom – stretnutia, kde seniorom pomôžeme s mobilom, internetom, elektronickými službami či online objednávaním.
Praktická prevencia a bezpečnosť – v spolupráci s políciou, hasičmi a odborníkmi organizovať stretnutia o podvodoch, bezpečnosti doma a krízových situáciách.
Služba sociálneho taxíka – pokračovať v možnosti uľahčiť cestu seniorom do zdravotníckych zariadení.
Dotačný systém – podporovať seniorov ako členov občianskych združení, ktorí tvoria neoddeliteľnú súčasť spoločenského života v meste.
Prečo je to dôležité pre všetkých
Keď zanedbávame starších, stráca celá spoločnosť. Mladí ľudia vyrastajú bez spojenia s históriou. Strácame empatiu, trpezlivosť, vnímanie času. Mesto sa stáva miestom, kde sa ľudia míňajú, ale nespájajú.
Úcta k starším je teda aj investíciou do nás samých – do toho, akú komunitu si budujeme a čo si vážime, že máme.
„Ak nechceme, aby naše deti raz na nás pozabudli, naučme ich dnes vážiť si starých rodičov."
Lucia Búšová
Prajem všetkým seniorom pevné zdravie a istotu, že na vás myslíme.
