Takéhoto nákupu sa zúčastnila aj moja známa s rodinou.
Sadli si do auta a nasmerovali ho na Nowy Targ. Po 15 minútach sa pred nimi objavilo Daewoo tico, za nimi Lada, to ešte netušili, že sa na nich budú dívať celú dvojhodinovú cestu až do Nowého Targu. Posledných 15 kilometrov bolo veľmi pomalých, pretože ich strávili v kolóne áut, ktoré mali prevažne slovenské SPŽ. Na mieste boli preplnené parkoviská a masy ľudí, prevažne našincov. Jej otec dostal od kolegu dobrý tip na parkovisko, ktoré strážil asi 80 ročný dedko.
Po vstupe na trhovisko ich čakalo nemilé prekvapenie, bolo tam také množstvo ľudí, že sa len ťažko dostali k nejakému stánku. Ako mi to tak opisovala, vyzeralo to na poriadné davové šialenstvo. Ľudia tam chodili ovešaný ako vianočné stromčeky a navzájom sa drgali. Cestou ku stánku sa museli doslova prebíjať, no prebili sa. V jednom stánku si kúpili detskú stoličku, ktorú im hneď po kúpe prisadla staršia pani, ktorá si na nej začala skúšať kožené čižmy. Na slovné vyzvania, nech stoličku uvoľní nereagovala, zjavne bola pod vplyvom nákupnej horúčky, pomohlo až poklopanie po pleci.
Ľudia si odnášali najmä kuracie prsia, ktoré predávali priamo z mraziarenských áut vymrznutí predavači. Bežné bolo, že ľudia si odnášali aj dve igelitové tašky kuracích pŕs, niektorí dokonca aj šesť. Vo veľkom šli aj obleky, šaty, topánky, nábytok a samozrejme aj oštiepky a krówki. Po troch hodinách si nakúpili, čo chceli, unavení a doudieraní sa blížili k autu, naštartovali a vyrazili domov. Z Nowého Targu zase stoja v kolóne, najväčším prekvapením bolo zistenie, že pri takom množstve áut v ktorých sedeli nákupu chtiví Slováci bola za nimi Lada a za ňou Daewoo tico. Tá istá Lada a to isté Tico, ktoré ich sprevádzali aj cestou na nákupy, zdá sa, že tri hodiny bol optimálny čas na nákupy, nielen pre nich.
To bol jeden z tisícich príbehov cesty za ušetrením.