Slovensko je malá krajina, no politických príbehov máme niekedy viac než veľké štáty. Menia sa koalície, názory, spojenci aj nepriatelia. Čo bolo včera neprijateľné, môže byť dnes pragmatické. Čo bolo kedysi veľkým politickým hriechom, môže sa po niekoľkých rokoch premenovať na štátnickú skúsenosť.
A občan sa v tom má vyznať.Politika sa pritom čoraz viac podobá na divadlo, v ktorom majú všetci pripravené svoje repliky. Jedni hovoria o záchrane Slovenska, druhí o jeho ohrození. Jedni tvrdia, že napravujú chyby minulosti, druhí, že práve oni tie chyby napravovať nebudú. A medzi tým všetkým stojí obyčajný človek, ktorý by možno najradšej počul niečo úplne jednoduché: Čo konkrétne urobíme, aby sa ľuďom žilo lepšie?
To je otázka, ktorá sa v politickom hluku občas stráca.Namiesto nej často počúvame veľké slová, historické prirovnania a nekonečné spory o to, kto má väčšiu pravdu. Politická pamäť sa pritom niekedy správa veľmi pružne. Vlastné chyby sa vysvetľujú okolnosťami, cudzie chyby charakterom.A predsa by politika nemusela byť iba súbojom ega a pamäti.Môže byť aj službou. Menej efektnou, zato užitočnejšou. Nemusí každý deň vyrábať škandál, aby bola viditeľná. Nemusí mať posledné slovo v každej hádke. Niekedy by úplne stačilo mať prvé slovo pri riešení problému.Možno by nám prospelo, keby politici občas dokázali povedať jednoduchú vetu: „Toto sme nezvládli.“ Nie ako politickú prehru, ale ako prejav sebavedomia.
Človek, ktorý nikdy neprizná chybu, totiž nepôsobí silne. Pôsobí skôr, akoby sa bál vlastnej minulosti.A občan tiež nie je hlúpy. Vie rozlíšiť sľub od výsledku, emóciu od argumentu a politické divadlo od skutočnej práce.Preto sa na slovenskú politiku môžeme pozerať s humorom. Humor je zdravý a trochu irónie by možno prospelo aj samotným politikom. Ale bolo by dobré, keby sme sa nemuseli smiať na veciach, ktoré by sme radšej videli fungovať.Lebo demokracia nemusí byť nudná. Politici nemusia byť bezchybní. A občania nemusia byť vždy spokojní.Stačilo by, keby sme od verejného života začali očakávať jednu pomerne staromódnu vec: slušnosť, zodpovednosť a výsledky.To by už bola možno celkom príjemná zmena.A možno by sa potom na slovenskú politiku dalo pozerať s úsmevom, ktorý nebude cez slzy.
