Do určitého veku som žila vo svojom svete. Mala som nasadené ružové okuliare a nevšímala som si, čo sa okolo mňa deje. Verila som, že štát funguje tak, ako má. Dnes už viem, že som sa mýlila.
Čím som staršia, tým viac vidím realitu. Korupcia, podvody, klientelizmus, rozkrádanie verejných financií a neustále politické hádky. Inštitúcie, ktoré majú chrániť občanov a zabezpečovať spravodlivosť, často vzbudzujú skôr pochybnosti než dôveru. Ľudia sa čoraz častejšie pýtajú, či na Slovensku naozaj platí rovnaký meter pre všetkých.
Najviac ma bolí pohľad na krajinu, ktorú milujem. Slovensko má šikovných, pracovitých a čestných ľudí. Napriek tomu sa mnohí cítia bezmocní a strácajú vieru, že sa niečo zmení. Mladí odchádzajú za lepším životom do zahraničia, pretože doma nevidia dostatok príležitostí ani perspektívu.
Nechcem mlčať. Kritika nie je nenávisť voči vlasti. Práve naopak – je prejavom toho, že nám na nej záleží. Mlčanie nikdy neprinieslo zmenu. Tú prinesú len občania, ktorí sa prestanú uspokojovať s prázdnymi sľubmi a začnú od politikov vyžadovať čestnosť, zodpovednosť a skutočné výsledky.
Slovensko si zaslúži viac. Nie ďalšie výhovorky. Nie ďalšie škandály. Nie ďalšie rozdeľovanie spoločnosti. Zaslúži si štát, v ktorom zákon platí pre každého rovnako a občan nemusí mať pocit, že spravodlivosť je len prázdne slovo.
