O stratenom čase a závane korony

Písmo: A- | A+

Keď sa začiatkom minulého roka začalo písať o výskyte koronavírusu v čínskom meste Wu-chan, dlho sme si mysleli, že buď vírus neexistuje alebo sa nás netýka. Dnes, presne 1.1.2021 vieme, že obe naše teórie zlyhali.

Na Nový rok sa naše teórie zmenili na krutú pravdu. Slovensko konečne pristupuje k tvrdým opatreniam, nemá totiž na výber. Stratili sme veľa času. Denne zomiera viac ako 100 ľudí a vírus je všade. Koniec hoaxov a iných poloprávd o koronavíruse. Je tu s nami, žiaľ. Tak to prosím akceptujme a neplytvajme energiou na jeho popieranie.

Vírus sa nevyhol ani nám. Začalo to pokašliavaním a únavou v najbližšej rodine. Pozitívny antigénový test v rodine ma donútil si odstáť dlhú radu, cca 2 hodiny, na odbernom mieste v bydlisku, aby sa po niekoľkých dňoch kontaktu s pozitívnym nepotvrdila pozitivita. Darmo, nepresnosť antigénov testov je viac ako 30%, preto boli absolútne nevhodné na celoplošné testovanie. Ale to je už horká káva niekoho iného...a nie, ani milióny nakúpených testov by nezachránili životy.

Nastáva situácia, ktorej sme sa od marca báli. Čo ak budem ja alebo najbližšia rodina pozitívna? Čo budem robiť? Čo na to povedia najbližší? Kedy mám volať sanitku? Čo keď sa nebudem vedieť nadýchnuť? Masírovanie médií o hrozbe choroby od marca si zobralo svoju daň. Nárast úzkostí a depresií je evidentný.

Najstrašnejšia zo samotného ochorenia bola samotná úzkosť. Úzkosť, ktorá mi zvierala hrdlo a búšila do mňa ako neviditeľná päsť.

Večer som nemohla spať, vírus sme mali v byte. Veď ja sa zdravo stravujem, denne mám prísun ovocia a zeleniny, obmedzujem cukor aj mäso, bielkoviny dopĺňam śkálou orechov a rôznych semienok. Pravidelne cvičím. Ja sa nemôžem predsa nakaziť.

Nestačilo to. Vírus sa ma nepýtal na zdravý životný štýl, ani na to, že chrípku som mala naposledy na základnej škole. Prišiel aj ku mne, síce s oneskorením, ale prišiel. Začalo ma bolieť hrdlo. Potom hlava, o niekoľko dní celé telo. 

Korona sa ukázala v plnej zbroji, už som nedokázala pracovať z domu. Keď som už len ležala, využila som možnosť objednania sa na konkrétny čas "korona drive thru" na PCR test ako samoplatca. Tieto testy sú omnoho presnejšie a oceňujem možnosť sa otestovať priamo z auta, človek sa vyhne kontaktu s ostatnými nakazenými.

Deň pred testom dokonca prišla zvýšená teplota do 38°C. Vedela som, že je zle. Priznávam, bála som sa.

V deň odberu som sa dozvedela ďalšiu zlú informáciu, že aj otec je nakazený. Najhoršie je, že nevieme, kedy a kde sa nakazil. Ak odo mňa, muselo to byť ešte 7 dní pred pozitívnym PCR testom. Myslím, že to je najväčšia zákernosť korony. Neviete o tom, že ste nakazení. Nemáte žiadne príznaky, antigénový test vás nezachytí.

Keď mi v sobotu prišla sms správa o tom, že mám vo svojom konte výsledky, bola som už zmierená s osudom. Vedela som, že som pozitívna. Prvotný strach už pominul. Lepšie povedané, už som mala čas sa naň pripraviť.

Volala som obvodnej lekárke. Táto telemedicína mi nesedíí. V podstate jediné, čo každého zaujíma je, či ste alebo nie ste pozitívni. Vyplňte si formuár na stránke sociálnej poisťovne o práceneschopnosti v dĺžke trvania 10 dní a keď vám bude zle, volajte si záchranku. Nič o tom, ako sa pacient cíti. Už nie je na to čas.

Korona ma žrala ďalej. Na pľúca mi sadol ťažký škriatok a kompletne som stratila čuch.

Už ma nič nebavilo.

10 dní zavretý v byte, za pomoci potravinovej donášky a čakania na koniec. Koniec 10- dňovej karantény, kedy vám už podľa lekárov nič nehrozí a nie ste infekčný. Už nie je nutný negatívny PCR test ako počas prvej vlny. Nie je na to čas. A asi už ani peniaze.

Celá pandémia je boj s časom. Aby naraz neochoreli všetci, lebo nám skolabuje zdravotníctvo a umierať sa bude doma.

Zároveň som na vlastné oči videla, že koronavírus nič s deťmi nerobí. Majú aj naďalej nevyčerpateľný zdroj energie, ktorú míňajú behaním po byte. 

Karanténa sa skončila. Mali by ste byť zdravý. Alebo aspoň nie infekčný.

V podvedomí ľudí ste vnímaný ako pozitívny človek a vyhýbajú sa vám. Aj najbližší priatelia. Neuvedomujú si fakt, že pre nich je horšie nebezpečenstvo človek, ktorý ešte koronu nemal, ako ten, ktorý ju už prekonal.

Zároveň ku mne prišlo poznanie, že pandémia vyplavuje na povrch pravý charakter človeka. Tu už nejde o tom pomôcť ostatným, ale hlavne sa nenakaziť a neohroziť samého seba.

A čo ja? Som zdravá, ale u mňa zostal vírus depresie a strachu, ako sa toto celé skončí. Lebo už nemáme žiaden čas...

Skryť Zatvoriť reklamu