Kam smeruje Európska únia?

Kam smeruje Európska únia?
Písmo: A- | A+

Ako zvládla únia jeden z najťažších rokov v histórii a akú víziu na ďalšie obdobie predniesla predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie 2021?

Napriek tomu, že sa Slovensko venovalo 15. septembra primárne návšteve Svätého Otca, pozornému oku neušiel prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie 2021. „Naša Únia bude silnejšia, ak bude taká, aká je naša ďalšia generácia: hĺbavá, rozhodná a starostlivá. S pevnými hodnotami a rozhodná v činoch. Tento duch bude počas nasledujúcich dvanástich mesiacov dôležitejší než kedykoľvek predtým,“ uviedla Ursula von der Leyenová v prejave a na to na nadviazal prvou otázkou aj moderátor diskusie Andrej Matišák. Hostí sa opýtal, čo pokladajú za dušu únie.

Duša únie

Radim Dvořák, zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v SR, považuje za dušu únie najmä spoločné fungovanie. „Či už hovoríme o spoločnom postupe inštitúcií, o spoločných hodnotách alebo o rešpekte k druhému“ uviedol Radim Dvořák a dodal, že v prejave bol jasne cítiť dôraz na mladých, na ich empatiu, cit Európana či zodpovednosť voči našej planéte. To všetko buduje dušu nášho spoločenstva.

Katarína Klingová, výskumná pracovníčka v GLOBSEC, vidí dušu únie v solidarite a v spolupráci nielen počas pandémie, ale aj v iných krízových situáciách, s ktorými sme sa v poslednom období stretli. Podľa Richarda Filčáka, vedúceho Prognostického ústavu (CSPV SAV), je Európska únia v pozitívnom zmysle starou dámou, bojovníčkou, ktorej duša je najmä vo vízii, ktorú by sme mali zdieľať. Je založená na nádeji do budúcnosti, ako čeliť lokálnym a globálnym hrozbám.

Radim Dvořák pripomenul, že predsedníčka v príhovore spomenula aj Slovensko. Prvýkrát v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vyjadrila snahu Európskej komisie navrhnúť novú stratégiu ochrany života a práce novinárov a mediálnych domov, ktorej výsledky by sme mohli vidieť už budúci rok. Druhýkrát bolo Slovensko spomínané ako dobrý príklad boja proti korupcii.

Téma právneho štátu v našich končinách v poslednej dobe významne rezonuje a stala sa výzvou, ktorej musíme efektívne čeliť. Zavedenie mechanizmu právneho štátu má za cieľ vytvoriť štruktúrovaný dialóg s vládami o otázkach právneho štátu a podnietiť medziinštitucionálnu spoluprácu v členských krajinách. Na základe pravidelných správ sa vyhodnocujú trendy v členských štátoch a pripravujú sa riešenia. Jedným z dôležitých krokov nápravy je skvalitnenie a zefektívnenie justičných systémov v členských štátoch. Katarína Klingová vidí výhody členstva v Európskej únii aj v takýchto nástrojoch a mechanizmoch, ktoré pomáhajú k zlepšeniu rôznych sfér v rámci fungovania štátov.

Pandémia poukázala aj na iné nedostatky

Významným činiteľom v poslednom roku bola nepochybne najmä pandémia COVID-19. Európska únia aktuálne nemá právomoci v členských štátoch v oblasti zdravotníctva, čo bohužiaľ negatívne prispelo k tomu, že pandemická situácia sa v jednotlivých krajinách veľmi líšila. Ukázali sa rozdiely v technickom vybavení štátov, v politickej stabilite a schopnosti obyvateľstva odolávať dezinformáciám.

Pandémia však prehĺbila aj iné existujúce problémy. Katarína Klingová uviedla, že aj na Slovensku poukazujú prieskumy na fakt, že ľudia nedôverujú demokratickým inštitúciám a svojim vládam. „Je potreba prinavrátiť dôveru v právny štát a demokratické procesy, ktoré sú aktívnym spôsobom podrývané či už zahraničnými alebo domácimi aktérmi,“ dodala.

Cesta k zelenej Európe

Aj napriek tomu, že koronavírus výrazným spôsobom ochromil Európsku úniu, Ursula von der Leyenová považuje za najvážnejší problém v dejinách našej planéty klimatickú krízu. Podľa Richarda Filčáka považuje klimatické zmeny za silný stimul na posun našej krajiny smerom dopredu. Zelená dohoda slúži ako kľúčový dokument k tejto transformácii, dáva celkovú víziu a nové perspektívy členským krajinám a zároveň značne finančne podporuje tieto ambiciózne politiky cez viaceré fondy. Na pomoc nám slúži aj Plán obnovy.

Okrem zelených priorít by sme sa mali zamerať ja na skvalitnenia školstva, zdravotníctva, reformy na trhu práce či energetickú účinnosť. Bez správneho vedenia a vôle spraviť nutné reformy v našej krajine, nebude aj napriek silnej podpore zo strany Európske únie dosiahnutie stanovených cieľov možné. Hostia sa zhodli na tom, že pozitívne by prispela spoločenská debata, ktorá u nás stagnuje. Riešenie by videli v budovaní strategickej komunikácie, kde budú verejní predstavitelia a zástupcovia našej krajiny komunikovať občanom, čo nás čaká, čo je za tým a najmä prečo to robíme, aby nasledujúce generácia mohli žiť v dobrých podmienkach.

Nové výzvy pre Európu

V rámci diskusie bola spomenutá aj idea európskej obrannej únie, ako doplnok k už existujúcim alianciám. Katarína Klingová si myslí, že ak chceme byť globálnym hráčom, mali by sme budovať svoje kapacity, aby sme vedeli na rôzne výzvy a hrozby reagovať. Existujú však výzvy a hrozby, na ktorých môžeme efektívne pracovať aj bez ozbrojených síl. Prvým krokom by mala byť univerzálna dohoda o základných pojmoch, ktoré budú identifikovať nové nebezpečenstvá pre úniu. Následne je možné pracovať na aktuálne neexistujúcom situačnom povedomí o hrozbách, s ktorými bojujú jednotlivé členské štáty. Zlepšenie by mohlo nastať aj v oblasti spravodajských služieb, boja s dezinformáciami, v zefektívnení zberu a výmeny kvalitných dát či v boji voči kybernetickej bezpečnosti.

Na záver diskusie sa naši hostia zhodli, že aj napriek tomu, že Európsku úniu čaká v budúcnosti veľa výziev či už v súvislosti s právnym štátom, pandémiou, demokratickými a zelenými otázkami, riešením je silnejšia integrácie, spolupráca, ale aj zahrnutie občanov do demokratickej diskusie a do rozhodovacích procesov, ktoré sa ich týkajú. Netreba zabúdať, že #BudúcnosťPatríVám.

Video z diskusie tu.  

Článok vznikol na online podujatí „Kam smeruje Európska únia“, ktoré zorganizovalo 21. septembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Andrejom Matišákom diskutovali Richard Filčák, vedúci Prognostického ústavu (CSPV SAV), Radim Dvořák, zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v SR a Katarína Klingová, výskumná pracovníčka v GLOBSEC.

Skryť Zatvoriť reklamu