Ako môže jednotlivec podporiť riešenia klimatickej zmeny?

Cieľom iniciatívy Európsky klimatický pakt prijatej v decembri 2020 je zapojiť verejnosť do zelenej transformácie.

Ako môže jednotlivec podporiť riešenia klimatickej zmeny?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Jej úlohou je vytvoriť platformu na prepojenie ľudí, ktorí sa venujú environmentálnemu aktivizmu a šíriť povedomie medzi verejnosťou, že záleží na príspevku každého jednotlivca. Kto sú slovenskí ambasádori paktu, aké sú ich možnosti ovplyvňovať verejnú mienku a smerovanie spoločnosti v oblasti ochrany životného prostredia? Môžu nás pozitívne inšpirovať ambasádori Európskeho klimatického paktu?

 

Za veľkými zmenami stáli na ich počiatku oddaní jednotlivci, čo dokázali strhnúť ďalšie masy. Výziev, ktoré potrebujú motivovanú masu, je dnes čoraz viac. Jednou z nich je klimatická kríza. Ako v tejto oblasti možno dosiahnuť systémové zmeny najefektívnejším spôsobom?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Nutnosť šírenia zelenej osvety

Podľa Vladimíra Šuchu si Európska komisia stále viac uvedomuje, že veľké komplikované témy nemožno riešiť tzv. salónnym spôsobom tvorby verejných politík. „Na implementáciu návrhov do života potrebujeme ľudí/ambasádorov, ktorí stoja medzi politikou a aktivitou každého jednotlivca. Práve klimatický pakt dáva priestor tým, ktorí chcú zdieľať vedomosti a poznatky o náročných témach spojených s veľkými spoločenskými transformáciami, ako napríklad klimatická či digitálna zmena“, upresňuje vedúci Zastúpenia Európskej komisie. Zároveň vysiela impulz konať a šíriť osvetu prostredníctvom prepájania sa s ľuďmi, ktorí majú kompetencie k zmene. To ženie vpred aj ďalšie dve hosťky diskusie, Danielu Hrončovú, ambasádorku klimatického paktu a Emíliu Švecovú za Centrum marketingu, komunikácie a zelených inovácií SBM. Spomínaný pakt im pomáha nielen nadväzovať kontakty, ale tiež zavádzať udržateľné riešenia a tým meniť veci k lepšiemu, nakoľko príklady na inšpiráciu a metodika na Slovensku zatiaľ chýbajú. Ako dopĺňa Vladimír Šucha, keď sa majú diať zmeny, treba najmä ľudí zospodu, pretože jednotlivec je všemocný, len si to treba uvedomiť. „Individuálny občan síce nedokáže vyriešiť problémy spaľovania uhlia pre energetické účely úplne sám, no vie aspoň vytvoriť tlak, aby sa verejná politika vo vzťahu ku životnému prostrediu zmenila“, uzatvára Vladimír Šucha.

SkryťVypnúť reklamu

 

Vzdelávanie je základ

Podľa diskutujúcich je na ceste k zmene nevyhnutné zapojiť aj vzdelávací systém a systém múzeí. Jedna výstava o problematike totiž môže zmeniť myslenie ľudí oveľa viac ako kvantum dát alebo akýkoľvek dokument. Pretože prístup k vedeckým výskumom ešte nezaručuje konanie. Podľa Daniely Hrončovej tkvie úspech v klimatickom vzdelávaní detí a ich rodičov práve v envirovýchove. Ako uvádza, momentálne je v tejto oblasti v príprave akási modernizácia osnov. „Aby sa však vykonala zmena v rozsahu, v akom ju potrebujeme mať, nestačí to“, pokračuje. Ako najdôležitejší faktor efektívnej komunikácie o zmene klímy a motivácie učiteľov aj na štátnych školách vidí predovšetkým v dobrom zázemí, metodike, pomôckach a kvalitných vzdelávacích materiáloch. Emília Švecová z SBM v Banskej Štiavnici dopĺňa, že dopomôcť môžu aj konkrétne enviromentálne aktivity, ktoré majú v ich múzeu už vyše 20 ročnú tradíciu. Ide napríklad o rôzne dielničky, školy v múzeu či výstavy a verejné podujatia, vďaka ktorým upozorňujú na pálčivé témy.

SkryťVypnúť reklamu

Ako ďalej uvádza Daniela Hrončová, pri procese vzdelávania pomáha aj sprostredkovanie odkazu cez zaujímavé hry. Osobne sa jej osvedčilo napríklad prepojenie s hudbou a umením. Pri starších študentoch pre zmenu zaberá prepojenie s digitálnou technikou. Tzv. gemifikáciu vidí ako efektívny spôsob ovplyvňovania smerom k pozitívnej zmene aj Vladimír Šucha. Riešenie fiktívneho problému prostredníctvom serióznych hier a úloh má pritom úspech aj v dospelých kolektívoch, nakoľko v každom z nás sa ukrýva kus dieťaťa.

 

Ako efektívne komunikovať klimatické témy?

Správnych ciest je niekoľko, no z pohľadu Vladimíra Šuchu je najnáročnejšie práve to, že ide v tomto prípade o dlhodobý a postupný proces. Ľudia sú pritom zvyknutí reagovať skôr na krátkodobé procesy. Ľudská myseľ totiž ťažšie operuje s tým, že ak nebudeme konať už dnes, o 20-30 rokov pocítime veľmi vážny dopad klimatickej zmeny. Ďalším faktorom, ktorý komplikuje kroky k transformácii, sú teploty. „Je veľmi ťažké odkomunikovať komplexnosť priemernej globálnej teploty na Zemi od lokálnej teploty, ktorú meriame dnes ráno alebo včera večer“, vysvetľuje Vladimír Šucha. Podľa jeho slov sa dnes odhaduje, že klimatická kríza vytvorí okolo 500 miliónov utečencov, predovšetkým z Afriky, ktorí budú pravdepodobne smerovať najmä do Európy. „Ak teda chceme chrániť svoj sociálny model a životný štýl, potrebuje tento problém riešiť každý z nás, vrátane preberania zodpovednosti aj za jeho riešenie na africkom kontinente.“ Čo sa týka teplôt, ľudia si postupne zvykajú na nový normál, no akonáhle sa adaptujeme, komunikácia nevyhnutnosti zmeny správania smerom ku klimatickým zmenám bude náročnejšia.

SkryťVypnúť reklamu

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku tak vidí cestu v kombinácii vedeckého postupu s umeleckým. „Za využitia behaviorálnych vied, ktoré sa venujú správaniu človeka, dokážeme zistiť, čo naozaj funguje a to nám dá podklady pre ďalšiu efektívnu komunikáciu“, pokračuje. Rovnako vďaka spolupráci s umelcami a kreatívnymi ľuďmi, dokážeme zjednodušiť komplexné veci a pretaviť ich do silného emočného odkazu, ktoré sa dotknú prijímateľa. Okrem štúdií a dát, ktoré sú potrebné pre dobrý zákon a rozhodnutia, tak podľa Vladimíra Šuchu nesmieme zabúdať na to, že popud k zmene vychádza aj z emócie. Ide však o citlivú oblasť, kde si, ako tvrdí Daniela Hrončová, zavádzanie niektorých zmien vyžaduje nenásilnú formu, no iné, ako dokumentuje konkrétny príklad Emílie Švecovej o snahe zredukovať množstvo zmiešaného odpadu na ich pracovisku, naopak rigoróznejší, a teda nekompromisný postoj. Všetci sa však zhodli, že každý by mal ísť príkladom predovšetkým sám za seba.

 

Príklady z praxe

Emília Švecová uvádza krásny príklad, ako možno modifikovať správanie v spoločnosti, ak sa chce. Človeku treba len ponúknuť komfortné a akceptovateľné varianty toho, na čo bol doteraz zvyknutý. Ide o projekt na podporu pešej mobility pod názvom „Pešo do múzea“. Jeho cieľom je „chrániť kultúrne dedičstvo v Banskej Štiavnici, ale aj zdravie ľudí a podporiť transformáciu dopravy na zelenú a udržateľnú“, dodáva. Trasa mala dĺžku 1,5 km a vedie z mesta do expozície v prírode. Projektový zámer podporila Oblastná organizácia cestovného ruchu a s jeho prípravou múzeu pomohli aj študenti z odboru Ekológie. Slovenské banské múzeum, ktoré sa zaviazalo, že do roku 2040 dosiahne uhlíkovú neutralitu, si Inštitútom enviromentálnej politiky dalo vypracovať štúdiu, akú uhlíkovú stopu zanechávajú dnes a akými konkrétnymi krokmi ju dokážu znižovať. Na základe vstupných dát, ako napríklad poskytnutá spotreba energií, možnosti znižovania energetickej náročnosti budov, ktorých majú viac ako 30, vozový park, využívanie dopravy a pod. zistili, koľko stromov musia ročne vysadiť, aby tento nepomer vyrovnali. Na to reaguje Vladimír Šucha so slovami, že sa zo SBM môže stať týmto spôsobom vlajková loď Slovenska, ktorá môže byť inšpiráciou pre celú Európu. Moderátorka diskusie Daniela Piršelová zároveň uvádza, že aktivitám múzea môže napomôcť tiež „nedávno spustený projekt Prezidentská zelená pečať, ktorý sa venuje práve podpore verejných budov pod správu štátu aj samospráv, vďaka čomu môže vzniknúť partnerstvo SBM“.

 

Máme čo zlepšova

V závere inšpiratívnej diskusie vyjadrila Daniela Hrončová túžbu po nižšej administratívnej záťaži pri procese tvorby a schvaľovania projektov, ako aj potrebu systematickosti a koordinácie aj v rámci európskeho priestoru. Potešilo by ju tiež transparentné zverejňovanie výsledkov súťaží, pričom nezabúda poukázať ani na nefungujúcu metodiku v školstve a nevyhnutnosť podpory učiteľov pri zavádzaní enviroaktivít na školách. Vyššiu možnosť prepájania v európskych projektoch, napr. prostredníctvom Erazmu, potvrdzuje aj Vladimír Šucha. AJ to môže byť jedna z ciest, ako sa zaradiť do siete škôl, ktorá poskytne viac možností.

 

Zručnosť, ktorú sa ako spoločnosť potrebujeme naučiť, je podľa Šuchu zručnosť vidieť budúcnosť, čiže dívať sa dopredu, mať nejakú víziu. Je potrebné vidieť, aké konkrétne kroky treba urobiť na to, aby sme vytýčený cieľ aj dosiahli. A práve existencia platforiem ako Európsky klimatický pakt, vytvára priestor pre vzájomnú komunikáciu. Ak sa len malá časť z toho zrealizuje, je to príjemné a je to aj zábava, nie len biznis. Výsledkom je potom motivácia ľudí a spoločný posun vpred.

 Celý záznam nájdete tu.

Článok vznikol na online podujatí „Ako môže jednotlivec podporiť riešenia klimatickej zmeny?“, ktoré 8. júna 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Danielou Piršelovou diskutovali Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Daniela Hrončová, ambasádorka klimatického paktu a Emília Švecová, Centrum marketingu, komunikácie a zelených inovácií SBM.

 

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu