Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity?

Aké podmienky na život má LGBTI+ komunita na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ a kedy sa ich situácia zlepší?

Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Ako sa LGBTI+ komunite žije v západných krajinách Európskej únie?

Slovensko stojí v LGBTI+ právach na hranici, ktorá rozdeľuje Európsku úniu. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia sú zakázané ústavou, neumožňujeme registrované partnerstvá a po vražde pred Teplárňou neprešiel v parlamente miernejší návrh na zavedenie inštitútu partnerského spolužitia.

Prvotný šok sa zmenil na odhodlanie

Teroristický čin, pri ktorom prišli o život dvaja mladí ľudia kvôli nenávisti voči LGBTI+ komunite, otvoril celospoločenskú diskusiu o tejto citlivej téme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zlatica Maarová a Czeslaw Walek opísali, ako prežívali prvé chvíle po vražde Juraja a Matúša. „V prvej chvíli som bola v šoku, hovorila som si, že je to len náhoda. Neskôr som zostala paralyzovaná, nechápala som, čo mám robiť, cítila som strach...To všetko sa začalo miešať s odhodlaním, že musíme niečo urobiť.“ Dodala, že aj teraz cíti beznádej, odhodlanie i úzkosť. Má obavy o svoju dcéru s jej manželkou a synom, ktorého spolu vychovávajú. Hrozná udalosť podľa nej naštartovala ľudí. Vznikla, dnes už známa iniciatíva Ide nám o život, do ktorej sa zapojilo veľa dobrovoľníkov a zhruba 600 prevádzok podporilo aj samotnú Tepláreň.

SkryťVypnúť reklamu

Czeslaw Walek si spomína na tragický večer takmer rovnako ako Zlatica Maarová. Bezprostredne po tragédii spolu s 23 organizáciami založili iniciatívu Spoločne proti nenávisti, čo je výzva političkám a politikom, aby prestali klamať o LGBTI+ komunite a prijali konkrétne kroky. Na pamiatku Juraja a Matúša pripravili manifestáciu na Václavskom námestí v Prahe. Ondrej Križko k samotnej tragédii uviedol, že je ťažko si predstaviť niečo také v krajine, ktorá je členom EÚ. Inicioval spoločné stanovisko Diplomati za rovnosť voči nenávisti v spoločnosti, ktoré prijalo okrem holandského i ďalších 32 zastupiteľských úradov na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Holandsko je príkladom spolupráce

Holandské kráľovstvo je v prijatí rovnakých práv pre LGBTI+ komunitu príkladom pre európske krajiny. Už od roku 1998 tu majú uzákonené registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a o 3 roky neskôr povolili i manželstvá. Podľa Ondreja Križka je to vďaka verejnej diskusii na túto tému, ktorá sa vedie 20 rokov a tiež vďaka kontinuálnej spolupráci s verejnosťou i komunitou. Vyzdvihol moment spolupráce v holandskej spoločnosti, kde spoločnosť využíva bez rozdielu silu každého jedinca. Podľa posledných štatistík je akceptácia práv LGBTI+ komunít v Holandsku nadštandardná , až 97 %.  

SkryťVypnúť reklamu

Prečo sa Slovenky a Slováci obávajú, že by sa im mohlo stať niečo zlé, v súvislosti s rovnosťou práv LGBTI+ komunity? Ondrej Križko zareagoval na tieto obavy výsledkom holandského prieskumu na vzorke viac ako tisíc detí. Jediný rozdiel medzi deťmi, ktoré sú vychovávané v dúhových a klasických rodinách je ten, že deti z dúhových rodín sú viac otvorené inakosti a menšinám. 

V Čechách sú uzákonené partnerstvá

Situácia v tejto oblasti na Slovensku a v Čechách nie je rovnaká. Objasnil to Czeslaw Walek. Je to zrejme tým, že o registrované partnerstvá sa od 90. rokov usilovala skupina aktivistov a dlhodobo tému vysvetľovala verejnosti. Registrované partnerstvá boli v Českej republike síce prijaté v roku 2006, ale podarilo sa to až na piaty raz.

Na svojom príklade (s partnerom sa zosobášil v Holandsku) vysvetlil, prečo pre páry nestačí len registrované partnerstvo. „Láska je len jedna, tak prečo má štát dve inštitúcie – jednu pre heterosexuálnu väčšinu a druhú pre homosexuálnu menšinu?.“ Dodal tiež, že v legislatíve je asi 150 rozdielov medzi manželstvom a registrovaným partnerstvom. Partnera treba registrovať, čo je ponižujúce a problém je tiež to, že len jeden člen rodiny môže mať právny vzťah s dieťaťom.

Zoskupenie Jsme fér má s ďalšími 6 organizáciami jediný cieľ: aby bolo prijaté manželstvo dvojíc rovnakého pohlavia. „Myslel som si, že to do piatich rokov zvládneme, pretože podpora verejnosti pre takéto manželstvá je v Čechách dosť vysoká, až 65 %, ale mýlil som sa. Nemáme politickú podporu,“ uzavrel. 

Deti v dúhových rodinách štát nezaujímajú

Zlatica Maarová veľmi otvorene porozprávala o svojom strachu, ktorý nechce prenášať na dcéru a jej rodinu. Bola by rada, aby žili otvorene, nepotláčali svoju identitu, ale v našom štáte si musia vytvoriť vlastnú bublinu. Dcére komplikujú život formálne veci, Slovensko nevie uznať ani manželstvá osôb rovnakého pohlavia z iných krajín, či zápis oboch rodičov v rodnom liste dieťaťa. Podľa pani Zlatice sú u nás tisíce detí, ktoré vyrastajú v dúhových rodinách a štát sa o ne nezaujíma. „Všetci by sme mali byť rovnocenní, láska je len jedna. Nerozumiem, ako niekomu môže prekážať to, že moja dcéra ľúbi ženu, nikomu tým neubližujú. Ak by to štát uzákonil, bol by pokoj.“

 V Európe podporuje práva LGBTI+ aj sociálna demokracia

Na otázku moderátora, či naozaj táto téma zmizne prijatím adekvátnych zákonov, odpovedal Ondrej Križko, že je na to veľa príkladov v štátoch ako je Holandsko, ale aj Nemecko či Írsko. Prečo tieto témy na Slovensku neriešia, podobne ako v Európe, ľavicové strany, najmä sociálna demokracia? Czeslaw Walek vysvetlil, že v našom priestore nefunguje klasická ľavica, ale postkomunistické, konzervatívne strany. V LGBTI+ uznaní práv sme zhruba 20-30 rokov za vyspelými demokraciami, aj keď homosexualita prestala byť v Československu trestným činom v roku 1962. Súčasnú politiku, aj prostredníctvom médií, formujú hlavne konzervatívne hlasy a populistický postoj politikov, najmä v Poľsku a Maďarsku.

Čo nás posunie k rovnakým právam pre LGBTI+?

Ak politici využívajú túto kartu nenávisti, škodí to stavu demokracie, stavu spoločnosti? „Tento proces v oblasti ľudských práv sa nedá zastaviť, ak chceme žiť v demokratickej krajine. Slovensko sa hlási k európskym štandardom a hodnotám. Jedna z kľúčových vecí je, ak chceme, aby spoločnosť fungovala, zapájať každého človeka ako súčasť spoločenstva,“ zhrnul Ondrej Križko.

Podľa Czeslawa Waleka sa situácia dá zmeniť predovšetkým vzdelávaním. Platí pritom, že ak 50% populácie v krajine pozná osobne niekoho z LGBTI+ komunity, je v nej atmosféra lepšia. Terajšiu situáciu na Slovensku však považuje Zlatica Maarová za zlú. A to už od roku 2015, keď bolo referendum o rodine a nálady vo verejnosti sa zhoršili. Čím viac ľudí bude poznať LGBTI+ ľudí, bude to lepšie a aj preto založila združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí.

Diskutujúci sa zhodli predovšetkým na potrebe celospoločenskej debaty o právach LGBTI+ ľudí, len tak sa ich akceptácia dostane do inej roviny.

Celý záznam nájdete tu.

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa „Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity?“, ktorú 24. novembra 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Diskutujúcimi bol Ondrej Križko, poradca Holandského veľvyslanectva pre politické záležitosti a ľudské práva a Zlatica Maarová, zakladateľka Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí. Online sa zapojil Czeslaw Walek, riaditeľ českej organizácie Jsme fér. Moderátorom bol Martin Staňa.

 

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  109
  •  | 
  • Páči sa:  74x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

284 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
SkryťZatvoriť reklamu