Takto začína, takmer každý deň. Drnčí budík a môj pohľad nájomného vraha hovorí: "S tebou mně baví svět". "Ráno vstanu a obařím se čajem" a deň nadštandard môže začať. Najprv neviem násť dve rovnaké ponožky " Čím to je, čím to asi je?", potom raňajky, "Jáchyme, hoď ho do stroje", a už putuje hrianka do hriankovača, len aby sa nespálila, "Jaký si to uděláš, takoví to máš". Rozlejem aj posledný zvyšok mlieka, čo som si nechala na raňajšiu kávu " A je to!". Aaaaaa ide sa do práce" Cestou , necestou, polem, nepolem, poľním traktorem", štátnou limizínou- autobusom MHD, ktorý prifrčí typu " Nezastavujem, máme spoždení". Každé ráno sa snažím "Prežiť-alive", cestu, bezohľadnosť ľudí, lícom pričapená na skle dverí a v duchu počujem svoj hlas: "Ľudí mám rád, pokropím aj vás" alebo " Ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné". Moja zastávka.....aaaa konečne "Rockfort-krajina zázrakov", kiež by to tak bolo. A šupky-dupky do práce. Plná energie prichádzam, zadeľujem nové úlohy, ale ako by som "Pásla kone na betóne", ľuďom sa akosi nechce, nedá sa. Však na čo? Vždy sa nájde niekto, ako: "Pán Ducháček, to zařídí". Niekedy mám pocit, že som akosi "Na druhej strane" a deň teda začína a mne neostáva nič iné, len si zanôtiť: "Den je kráááááásnyyyy, den je kráááásnyyy".
A čo vy? aj vás určite napadlo kopec ďalších, že?:-)