Prechod Rudom, Deň 2. - Stratení

Zobudíme sa už o šiestej, no okrem Maroša sa nám z ako-tak zohriatych spacákov vyliezť nechce. Po hodinke predsa len vstanem a preberiem aj oheň rozfúkaním ešte stále tlejúcej pahreby. Slnko vychádza skrze stromy na celkom inej strane než som večer odhadoval - zelenáčsky posudzujúc táborisko. Batoh, ktorý bol vonku, mám mierne vlhký od rosy. Po chrbte mi prebehne mrazivá predstava prípadného nočného dažďa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Od studničiek po Úhornú.
Od studničiek po Úhornú. 

Maroš, plný energie, odíde na huby a hneď sa mu podarí sa stratiť. V ešuse varím čaj s príchuťou včerajšej polievky - fuj. Peťo tiež vstane a rozhodne sa zájsť späť na Trohánku po vodu. Maroš medzitým blúdi prebúdzajúcimi sa lesmi kojšovských hôr a známe miesta sa mu zázračne menia na celkom cudzie, len čo sa im trochu priblíži. Naveľa, predsa nájde červenú značku a idúc po nej neskôr i Peťa. Čo nenašiel sú však huby a tak máme len ten čaj a ďalšiu sáčkovú. 

O pol jedenástej sa konečne vymotkáme z táboriska. Idúc okolo sťa chlap vysokých hradieb z kríkov si uvedomujem, že dnes sa mi už ide o čosi lepšie. Nemilosrdný ťah na pleciach zmierňujem tým, že si pevne utiahnem bedrový a hrudný popruh. Nimi sa prenesie časť váhy ruksaku priamo na bedrá a tlmí sa jeho nepríjemné kývanie. Pri chôdzi do kopca tiež dosť pomôžu ruky zložené vzadu pod batohom pri miernom predklone. 

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Idúc za sebou, za pochodu oberáme zo strání maliny, čo pozíciu na čele značne zatraktívňuje. Hoci je už pokročilé leto, tu čučoriedky dozrievať ešte iba začínajú. Štrkovitý chodník vedie neustále nahor a čím sme vyššie, sú hojnejšie. Pri krátkej zastávke oddychu sa po vzore Maroša vyzlečiem do pol pása a okamžite pocítim úľavu od úmorného tepla. 

Na poludnie dorazíme na lysý vrchol Kloptáňu, zložíme si veci a vrátime spásať rozľahlú južnú stráň. Keď sa dosýta nabažíme nevtieravej chuti modrejúcich bobúľ a ich nezmyteľnej farby, vykvasíme na vrcholových lavičkách pražených sálajúcim slnkom. 

Pre istotu si znovu prekrémujem svoj biely, UV-neskúsený chrbát a v rámci obeda si zahryzneme salámy s chlebom. Maroš sa chytí do šitia a keď sa naňho už nevydržíme pozerať, prezradíme mu ako sa to robí. Bezmyšlienkovitú idylu nám ukončia ďalší šálení, nie nepodobní tým z Košíc. Pokrikujúc behajú naokolo, vylezú na blízku postriežku a odtiaľ sa hlučne delia o svoje „postrehy“ a vynesené zásoby. 

Skryť Vypnúť reklamu

Temer roveň nimi z opačnej strany prídu dve zrelé česko-slovenské turistky pokryté trávovým semenom. Vravia, že idú z kúpeľnej dediny Štós - nášho najbližšieho strategicko-hygienického cieľa - a ešte niečo o vysokej tráve. 

Vyrazíme nadol vyschnutými krovinami, kde slnko dáva pocítiť svoju silu naplno. Začnú ma veľmi nepríjemne štípať oči. Najprv si myslím, že to bude nejaká mne neznáma reakcia na priveľa svetla, no príčinou sa jednoducho ukáže byť z čela stekajúci pot. Šatka ŕ la Rambo to rieši.  

Onedlho nás cesta naslepo trávovými poliami skryje pred páľavou do tmavého starého lesa, kde tu a tam rastú nejaké huby. Zbavím sa najväčšej kraviny v batohu – krabicového džúsu, ktorý je nielen zbytočne ťažký, ale ani nezaženie smäd. 

Skryť Vypnúť reklamu

Chládok tône prišiel síce vhod, no zároveň s ním sme stratili turistickú značku a keď sa z lesa opäť vynoríme, po šaškovaní s kompasom si vo vysokej tráve zmýlime smer o 90°. Po veľmi dlhej a nepríjemnej ceste dolu asfaltkou neznámej doliny sa prekvapene vynoríme pri Píle, Smolenickej Huti. Naše nohy toho na dnes majú už akurát dosť. 

Míňame rovnako prekvapenú rodinku domácich, sediacich na širokom trávnatom západnom briežku, užívajúcih si pre tento kraj vzácnych večerných lúčov. Ich pes dáva najavo ich inak skrývanú nervozitu. Tak ako nám poradia, prejdeme zadom cez areál pustého drevo-spracujúceho podniku a opustíme ho „skvele“ stráženou vstupnou bránou so závorou a divo brešúcim vlčiakom. 

Skryť Vypnúť reklamu

Na bohom-zabudnutej zastávke čakajúc 3/4h na autobus si dopĺňame soľ z arašidov. Ten zrazu prefrčí okolo nás na plný plyn. Po 50m našťastie ostro zabrzdí a cúvne k nám utekajúcim za ním. Odvezieme sa do Uhornej k požiarnej zbrojnici. Cestou nás nejaký zhovorčivý pán spontánne poinformuje o postupnosti ním predpokladaných cieľoch našej ďalšej cesty. Nám do reči veľmi niet. 

Asi o siedmej zídeme dolu dedinou k vodnej nádrži, no krčmy nikde. Zastanujeme sa pri brehu a po prebrodení potoka za nami z náprotivného svahu znášame a cezeň prehadzujeme pichľavé haluze a iné drevo na oheň. Potom sa s Marošom ideme kúpať. Voda v nádrži je síce studená a špinavá, ale nie toľko čo my. J 

Preplávame pozdĺžne nádrž, vylezieme z chladnej vody po zvyškoch železnej konštrukcie nornej betónovú steny priehrady a pýtame sa na najbližší zdroj piva. Odpoveďou nám je pridružená výroba vo vojenskej leteckej škole. J Je nám zima a preto rýchlo plávame späť. Trasúc sa vybehneme z vody a ako prvú pomoc dostaneme Peťovu slivku. Pri ohni sa zohrejeme aj zvonka a sušíme si veci. Peťo šiel s inštinktom predátora po pivo a my sa pustíme do varenia ryže s dusenými hríbmi a tuniakom. Chutí nám skvele. 

Postupne vychlasceme z prinesených plastikových fliaš 9 pív a okolo nás sa beznádejne zotmie. V eufórii sa pokúšam z chleba vysmažiť malé hrianky - krutóniky, no tie sa mi iba rozpadávajú a pália. Pri ohni je aj tak zle vidieť a tak tú mastnú spálenú kašu dôverčivo jeme s naslano dusenými hubami. Keď sa vzdialim, aby som urobil miesto ďalšiemu pivu, oťapene narážam na nástrahy noriace sa z tmy v podobe bahna, bodliakov a zákerne presunutého potoka. J Potom už len dlho-dlho ležíme na znak na karimatkách okolo vatry a na jasnej oblohe sú vidieť aj tie najnepatrnejšie hviezdičky. 

Poučený zo včera, poprosím Peťa, aby mi schoval batoh k nemu do stanu a idem spať kompletne oblečený. Aj tak je mi v starom vatovom spacáku zima na chodidlá. V noci ma prepadne paralyzujúca bodavá bolesť na ľavej strane hrudného koša pri sebamenšom pohybe. Po počiatočnej panike to odhadnem na stlačený alebo prechladnutý nerv. Nedbajúc na trýzeň sa prinútim zmeniť polohu a pomaly si nádychom roztiahnem pľúca. Po chvíli to našťastie prejde…

Tomáš Caletka

Tomáš Caletka

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

analytik, prieskumník Zoznam autorových rubrík:  Prechod RudomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu