„Na záver odkaz tým, ktorí z pohodlia gauča hovoria o „hraní sa na vojačikov“. Skúste si takýto výcvik najskôr absolvovať. Až potom ho hodnotiť. Pretože tým zľahčujete úsilie tisícov ľudí, ktorí si ním už prešli. Tí by vám vedeli porozprávať, čo všetko takýto výcvik obnáša. Nie je to hra. Je to tvrdá práca, disciplína, zodpovednosť a pripravenosť niesť svoj diel zodpovednosti. Byť tu pre svoju vlasť a pomôcť vždy, keď to bude potrebné.“ (Facebook Zuzana Plevíková 2. 7. 2026)
Súdružka Plevíková, aj ja patrím medzi tých, „ktorí z pohodlia gauča hovoria o hraní sa na vojačikov.“ Ja som o tom dokonca vlani a aj teraz napísal niekoľko blogov. A tými „vojačikmi“ som myslel a stále myslím Pellegriniho a Kaliňáka.
Pretože ja a mnohí iní si to totiž „z pohodlia gauča“ jednoducho dovoliť môžeme.
Lebo ja a státisíce ďalších chlapov, ktorí sme v minulosti neboli sráči a zbabelci a nepustili sme do gatí tak ako títo dvaja tajtrlíci, sme nie „takýto výcvik“, ale skutočnú vojenčinu absolvovali.
A nie dva týždne, ale jeden alebo dva roky skutočnej buzerácie, poplachov, šikanovania, rajónov, politického školenia mužstva a mnohých iných „chuťoviek“, ktoré žiaľ patrili k atribútom povinnej základnej vojenskej služby a o ktorých sa vám našťastie ani len nesníva. Naviac väčšina z nás ešte v časoch, keď naši súčasní západní partneri v EÚ a v NATO boli pre súdruhov najväčšími triednymi nepriateľmi. Tak neviem, kto komu by vedel a mohol rozprávať.
Pellegrini a Kaliňák sa ale tomu vtedy podvodom zbabelo vyhli a dnes spoločne aj s vami rozdávate rozumy ako keby bez vás bola ohrozená bojaschopnosť Ozbrojených síl SR a celej Severoatlantickej aliancie. Aké trápne a úbohé. Vraj „byť tu pre svoju vlasť a pomôcť vždy, keď to bude potrebné.“
Prečo neboli „pre svoju vlasť“ na vojenčine vtedy, keď byť mali?! A prečo boli na výcviku až vlani a teraz? Spýtali ste sa ich? Lebo vtedy boli „neviditeľní“ a teraz „bodujú“ u svojich naivných a ľahko manipulatívnych voličov čo im aj vám ešte stále všetko žerú? … Preto to pokrytecké hranie na vojačikov. Chrapúni.
Môžem vás ale ubezpečiť, že ani v najmenšom nespochybňujem projekt Národných obranných síl a tiež vôbec nezľahčujem „úsilie tisícov ľudí, ktorí si ním už prešli.“
Zároveň ma zaráža ale vôbec neprekvapuje, že práve vy píšete o „tvrdej práci, disciplíne, zodpovednosti a pripravenosti niesť svoj diel zodpovednosti.“ To platí tak akurát o všetkých tých „bežných“ účastníkoch, ale určite nie o vás a o tých dvoch spomínaných „vojačikoch“, z ktorých je jeden dokonca hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR a druhý minister obrany! Takže z ich strany žiadna úcta, rešpekt a zodpovednosť nielen voči týmto ústavným inštitútom, ale žiaľ, ako už tradične, ani k občanom tejto krajiny.
Pretože vy svoju „tvrdú prácu, disciplínu, zodpovednosť a pripravenosť niesť svoj diel zodpovednosti“ naplno prejavujete už takmer tri roky v parlamente, vo vláde či v prezidentskom paláci, ale žiaľ v prvom rade sebe a vašim ľuďom.
A ako vyzerá konkrétne aj vo vašom osobnom podaní, pretože pravda je najväčším smeráckym nepriateľom, je zachytené napr. v tomto videu (cca od 8:10 min.): https://www.youtube.com/watch?v=gm2WEKzISF4
Súdružka Plevíková, máte pravdu, „nie je to hra“. A už vôbec nie v parlamente, vo vláde a v prezidentskom úrade.
