Keď sa povie DPH – daň z pridanej hodnoty, znie to, akoby šlo o daň, ktorá má nejakú novú hodnotu pridať. Lenže kto si všíma realitu, veľmi rýchlo zistí, že žiadna hodnota nepribúda – naopak, ubúda nám z peňaženiek. Je to daň, ktorá sa vyberá z každého pohybu peňazí, z každého chleba, rožka či topánok. Reálne by sa mala volať DPV – daň z povinnej vydieranosti, pretože nič nepridáva, iba odoberá.
A tu prichádza zásadná otázka:
Keď sme sa už všetci vyzbierali na tú ich „pridanú hodnotu“, kde si ju vlastne môžeme kúpiť?
Kde je ten produkt alebo služba, ktorú elity vytvorili a ponúkajú späť občanom?
Môžeme si kúpiť kvalitnejšie zdravotníctvo? Nie.
Môžeme si kúpiť lepšie školstvo pre deti? Tiež nie.
Môžeme si kúpiť bezpečnejšie cesty, dostupné bývanie či spravodlivosť? Ani náhodou.
Pridaná hodnota v skutočnosti existuje – ale iba v katalógoch realitiek v Dubaji, na jachtách v Stredozemnom mori a na účtoch, ktoré nevidíme. Hodnota sa teda nepridala spoločnosti, ale súkromným kontám vyvolených. Občan dostáva namiesto toho pridanú hodnotu v podobe drahšieho masla, vyššieho nájmu a pocitu, že opäť raz financuje cudzie sny.
A keď príde čas na „zodpovednosť“, nastúpi konsolidácia. Krásne slovo, ktoré sa v praxi rovná obyčajnému: „Ľudia, musíte sa opäť zložiť.“ Konsolidácia neznamená, že sa znížia náklady štátu, že politici prestanú rozhadzovať alebo že prestaneme živiť nenažratý aparát. Nie. Konsolidácia je trik slovníka, ktorým sa zakryje fakt, že vláda má večný hlad. A že tento hlad vždy hasí tým, že siaha hlbšie do našich vreciek.
Inak povedané – konsolidácia znamená, že my financujeme cudzie výdavky, pričom sa to prezentuje ako nevyhnutná zodpovednosť. V skutočnosti je to iba ďalšie kolo presunu bohatstva. A aby to nepôsobilo príliš tvrdo, obalí sa to do neutrálneho jazyka. Nikto nepovie „zdražíme vám všetko a zoberieme viac“. Povie sa: „robíme konsolidáciu, ktorá je nevyhnutná pre budúcnosť“.
A tu je podstatný psychologický trik – slovník, ktorý otupuje odpor. Zober si rozdiel:
„Zoberieme vám viac peňazí“ → hnev, protesty.
„Zavádzame konsolidačné opatrenia“ → znelo by to skoro ako terapia, nie?
Ak sa teda pozrieme na DPH a konsolidáciu, je to dvojitá ilúzia:
DPH nepridáva hodnotu, iba odoberá.
Konsolidácia nezachraňuje ekonomiku, iba chráni luxus elít.
Občan medzitým dostáva účty. A keďže účty nevedia klamať, vidíme „pridanú hodnotu“ každý deň v obchodoch – v podobe vyšších cien, menšieho obsahu a väčšieho tlaku na rodinný rozpočet.
A tak sa môžeme pýtať: Nie je najväčším podvodom to, že sme presvedčení, že ide o daň z pridanej hodnoty, hoci v skutočnosti ide o daň z našej dôvery?
