Je tomu ROK

Mám pocit ako by sa to stalo včera, ale chýba mi tak, ako keby to bola večnosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

25.9.2021 niečo pred 19tou hodinou, zazvonil telefón a zmenil mi život. Plakala som, plakala veľa a dlho, určite by z toho bol oceán. Hnevala som sa, na seba, na neho, na doktorov, na svet, na všetko a na každého. Tie pocity sa nedajú opísať a aj keby sa dali, nepocítili by ste ich, ani by ste ich nepochopili. Toto je tá situácia, v ktorej môžem povedať, že to pochopí len ten, kto to zažil, a ja veľmi dúfam v to, že to nechápete.

Od prvej chvíle som chcela vedieť prečo, stále som sa to pýtala, nechápala som (stále nechápem), hľadala som odpovede, hľadala som znamenia. Prišli. Jeho duša musela odísť, aby som sa vrátila k vedomému životu, aby som sa ,,zobudila“. Keby sa to nestalo, nezačala by som skúmať,  čo je po smrti, či toto smrťou končí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie. A on ma čaká, a keď príde môj čas, keď budem stará babka a moje deti budú dospelé a budem mať vnúčatá, precestujem svet a urobím do neho riadnu dieru, tak po mňa príde, aj keď jeho duša už možno bude zase na zemi a bude sa učiť novým lekciám, príde pre mňa. Veľmi sa na to teším.

Čo mi ten rok dal

  • Sebalásku, pochopila som aká je dôležitá, a že pokiaľ sa o seba nepostaráš ty, tak nikto. Pokiaľ sa neľúbiš, tak nevieš skutočne ľúbiť iných.

  • Sebarozvoj, každý deň hoc len o milimeter, stále napreduj, vychádzaj z komfortnej zóny, pretože len vtedy môžeš rásť.

  • Meditácie. Myslím, že tento bod môže ostať bez komentára, kto medituje vie a kto nemedituje tak by mal začať.

  • Zistenie, ako veľmi vám môže niekto chýbať, a môže to byť každým dňom o trošku viac.

  • Výlety, ži každý deň ako by mal byť ten posledný. Miluj celým srdcom, tancuj keď môžeš, spievaj nahlas, teš sa, smej sa. Ži.

  • Peniaze boli, sú aj budú. No stress.

  • Nie je nič viac ako vidieť, že sú tvoje deti zdravé a šťastné.

  • Vzdialenosť lásku nezničí - je tomu rok a moje city sú rovnaké.

  • Zistenie, že aj po roku jeho oblečenie vonia rovnako ako v prvý deň po jeho odchode.

  • To že žena - matka je nezničiteľná, nikdy sa nevzdá a bojuje. Navždy.

Čo ma mrzí

  • Že po nás neprišiel do pôrodnice, nedal mi kvet a nepoďakoval za syna, za ktorého by som mu poďakovala aj ja, pobozkala ho. Ďakujem za nášho syna, za oboch.

  • Že nevidí aký je Dominik beťár a ako je každým dňom múdrejší, výrečnejší, šikovnejší.

  • Že nevidel ako sa Adriánko otočil na bruško, ako začal štvornožkovať, blabotať, chodiť s oporou.

  • Mrzia ma všetky tie chvíle a okamihy, pri ktorých nebude, ale mal byť.

  • Hlavne to, že som mu nebola dosť vďačná, že som mu viac neukázala čo pre mňa znamená.

  • Že tu už nie je. Fyzicky ani duševne.

Prešlo 365 dní ale ja mám pocit, že sa to stalo len včera. Stále čakám, že príde domov, nečakane, zaklope mi na terasové okno a ja sa zľaknem, potom mu budem trošku nadávať, že prečo ma straší ale sadnem si k nemu a porozprávame sa, ako sa mal a čo robil. Raz, o tých veľa rokov neskôr, keď pre mňa príde, si spolu sadneme na nekonečnú terasu vo svetle a porozprávame sa. A ja začnem slovami: ,,Ďakujem Ti. Ale veľmi si mi chýbal...“

Petronela Čellárová

Petronela Čellárová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  80x

Som 30 ročná vdova s dvoma deťmi, a chcela by som prostredníctvom blogu pomôcť iným ľuďom v prípade, že by museli riešiť podobné situácie ako ja. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu