História a literatúra nám zanechali mená žien, ktoré mali pri nohách celé impériá, obdivovateľov i nepriateľov. Boli to vládkyne (či už skutočné, alebo kráľovné ľudských sŕdc), ktoré sa odmietli podriadiť dobovým konvenciám. Ich životy boli plné extrémov – od neuveriteľného luxusu a politickej geniality až po zúfalú snahu o únik pred vlastným osudom.
Tu je päť úchvatných profilov žien, ktoré navždy zmenili pohľad na ženskú moc, krásu a rebéliu.
1. Júlia Capuletová: Kráľovná drámy. Skutočný základ literárneho mýtu
Júlia je síce najznámejšou literárnou milenkou, no jej korene siahajú do skutočných historických reálií stredovekého Talianska (cca 14. storočie). Dnes ju svet vníma ako archetyp čistej a obetavej lásky, ktorá dokázala zmieriť dva znepriatelené šľachtické rody.
Fakty a súvislosti: Málokto vie, že rody Capuletovcov a Montekovcov si Shakespeare úplne nevymyslel. Tieto dve politické frakcie (Montecchi a Cappelletti) skutočne existovali a súperili o moc. Zmienil sa o nich dokonca už slávny Dante Alighieri vo svojej Božskej komédii (v časti Očistec) dlho predtým, než anglický dramatik vôbec vzal do ruky brko.
Šokujúci vek: V slávnej tragédii má Júlia iba 13 rokov (jej matka v texte vyslovene hovorí, že ešte nedovŕšila štrnásť). Tento nízky vek v dobe renesancie nebol až taký neobvyklý pre dohodnuté sobáše, no mimoriadne umocňuje tragédiu toho, ako rýchlo musela dospieť. Júlia nebola pasívnou obeťou; ako 13-ročná dokázala prekabátiť vlastnú rodinu, zohnať si uspávací jed a zariadiť si tajný sobáš.
Zaujímavosť: Príbeh dvoch milencov, ktorí radšej zomrú, akoby mali žiť bez seba, koloval po Európe v rôznych verziách už desaťročia pred Shakespearom. Známa je verzia od talianskeho autora Luigiho da Porta z roku 1524, ktorý dej prvýkrát zasadil do Verony.
2. Mária Antoinetta: Módna ikona pod čepeľou gilotíny (1755 – 1793)
Mária Antoinetta, dcéra mocnej Márie Terézie, sa sobášom s Ľudovítom XVI. stala poslednou francúzskou kráľovnou pred vypuknutím veľkej revolúcie. Do dejín vošla ako symbol aristokratickej márnivosti, no v skutočnosti išlo o ženu uväznenú v zlatej klietke versaillského dvora.
Útek do dedinky: Francúzsky dvor bol zviazaný drsnou, až absurdnou etiketou – kráľovná nemohla ani vstať z postele bez toho, aby ju neobliekala presne určená šľachtičná. Antoinetta to nenávidela. Vo Versailles si preto dala slávnym architektom Richardom Miquom vybudovať súkromnú rustikálnu dedinku (Le Hameau de la Reine). Bol to jej paralelný svet s mlynom a farmou, kde sa prezliekala za pastierku a hrala sa na prostý život, ďaleko od politiky.
Škandál s bavlnenými šatami: Kráľovná vyvolala obrovský škandál, keď odmietla nosiť ťažké hodvábne korzety a nechala sa namaľovať v jednoduchých, voľných mušelínových šatách (chemise à la reine). Francúzi boli pobúrení – šaty vyzerali ako spodná bielizeň a navyše podkopali francúzsky hodvábnicky priemysel.
Zaujímavosť: Mýtus o tom, že povedala „Nech jedia koláče“ (ak ľudia nemajú chlieb), je historický výmysel. Tento citát sa spomína v knihe filozofa Jeana-Jacquesa Rousseaua, ktorú napísal v čase, keď mala Mária Antoinetta iba deväť rokov a žila v Rakúsku.
3. Cisárovná Alžbeta „Sisi“ Bavorská: Otrokyňa vlastnej dokonalosti (1837 – 1898)
Alžbeta Bavorská bola rakúskou cisárovnou a uhorskou kráľovnou, manželkou cisára Františka Jozefa I. Jej charizma a nadpozemská krása ovplyvňovali celú vtedajšiu Európu. Dnes ju poznáme ako voľnomyšlienkarku, ktorá však v hĺbke duše trpela ťažkými depresiami a tlakom habsburského dvora.
Vlasy, ktoré boleli: Sisi bola doslova otrokyňou svojho imidžu. Jej najväčšou pýchou boli vlasy siahajúce až po päty. Boli však také ťažké, že jej spôsobovali chronické bolesti hlavy a krčnej chrbtice. Ich každodenné rozčesávanie zaberalo dve až tri hodiny (počas ktorých sa učila jazyky, napríklad maďarčinu či gréčtinu). Každé dva týždne sa jej vlasy umývali v zmesi vaječných žĺtkov a koňaku, čo bol proces trvajúci celý deň.
Extrémny kult tela: Cisárovná merala 172 centimetrov, no jej váha nikdy neprekročila 50 kilogramov. Bola posadnutá úzkym pásom, ktorý si nechávala šnurovať na neuveriteľných 50 centimetrov. Keď už vo vyššom veku nechcela, aby ľudia videli, ako starne, zakrývala si tvár závojmi a vevejármi a odmietala sa dať fotografovať.
Zaujímavosť: Vo svojich komnatách v Hofburgu si dala namontovať gymnastické kruhy a hrazdu, čo bolo v 19. storočí pre panovníčku niečo absolútne nevídané a škandalózne.
4. Lola Montez: Podvodníčka s bičom, ktorá zvrhla kráľa (1821 – 1861)
Lola Montez bola najškandalóznejšou celebritou 19. storočia. Svet si ju pamätá ako odvážnu a divokú španielsku tanečnicu, ktorá sa stala favoritkou bavorského kráľa Ľudovíta I. a pre ktorú padla vláda.
Geniálny podvod: Lola vôbec nepochádzala zo Španielska. Narodila sa v Írsku ako Eliza Rosanna Gilbert. Po nevydarenom manželstve utiekla, vymyslela si exotickú identitu, naučila sa zopár španielskych slov a začala vystupovať s provokatívnym „pavúčím tancom“ (Tarantula dance), pri ktorom hľadala fiktívneho pavúka vo svojich sukniach.
Vládkyňa Bavorska: Kráľ Ľudovít I. do nej bol taký pobláznený, že pre ňu menil zákony a udelil jej titul grófky z Landsfeldu. Lola však bola arogantná, mala obrovský politický vplyv a po uliciach Mníchova sa bežne prechádzala s veľkým psom a bičom v ruke, ktorým neváhala udrieť každého, kto ju urazil.
Zaujímavosť: Jej vplyv na kráľa tak pobúril študentov a obyvateľov Bavorska, že vyvolal obrovské nepokoje (aj v kontexte revolučného roku 1848). Kráľ musel nakoniec abdikovať a Lola musela ujsť do USA, kde neskôr zomrela v chudobe.
5. Kleopatra VII.: Mozog skrytý za mýtom krásy (69 pred n. l. – 30 pred n. l.)
Kleopatra bola poslednou aktívnou vládkyňou ptolemaiovského Egypta. Do histórie vošla ako legenda o ženskej zvrátenosti a zvodkyni, ktorej podľahli najväčší rímski vojvodcovia – Julius Caesar a Marcus Antonius. Pravda je však oveľa fascinujúcejšia: jej skutočnou zbraňou nebola krása, ale výnimočný intelekt.
Pôvod a vzdelanie: Kleopatra vôbec nebola Egypťanka, ale pochádzala z grécko-macedónskej dynastie Ptolemaiovcov. Bola prvou a jedinou panovníčkou svojej dynastie (po 300 rokoch), ktorá si dala námahu naučiť sa skutočný egyptský jazyk. Podľa historika Plutarcha ovládala minimálne deväť jazykov a s diplomatmi komunikovala bez prekladateľov.
Kyslý kokteil v hodnote impéria: Rímsky historik Plínius Starší zaznamenal slávnu stávku medzi ňou a Marcom Antoniom. Aby mu dokázala, že vie zorganizovať najdrahšiu hostinu v histórii, vybrala si z ucha obrovskú, nesmierne vzácnu perlu. Hodila ju do pohára so silným octom. Kyselina octová perlu (zloženú z uhličitanu vápenatého) rozpustila a Kleopatra tento nápoj v hodnote celého kráľovstva vypila.
Zaujímavosť: Rimania, najmä cisár Augustus (Oktavián), proti nej viedli masívnu propagandistickú kampaň. Vykreslili ju ako nebezpečnú a cudzokrajnú bosorku, pretože sa báli jej obrovského politického vplyvu na Rímsku ríšu.
O ich služkach ktoré boli dôležitejšie ako tušíme tu. A o hlavných postavách diela ktoré hlavnú postavu nemá tu.
Historické a literárne zdroje:
Plutarchos: Životopisy slávnych Grékov a Rimanov (Historické záznamy o Kleopatrinom intelekte a jazykových znalostiach).
Plínius Starší: Naturalis Historia (Záznam o slávnej stávke Kleopatry s perlou rozpustenou v octe).
Dante Alighieri: Božská komédia - Očistec (Prvá reálna zmienka o rodoch Montecchi a Cappelletti).
Brigitte Hamannová: Alžbeta – neochotná cisárovná / The Reluctant Empress (Komplexný a historicky presný rozbor osobného života Sisi, jej zvykov a kultu tela).
Caroline Weberová: Queen of Fashion: What Marie Antoinette Wore to the Revolution (Analýza módy, dedinky Le Hameau de la Reine a vzbury Márie Antoinetty voči dvoru).
Bruce Seymour: Lola Montez: A Life (Faktografická biografia odhaľujúca jej írsky pôvod a aféru v Bavorsku).
