Že niečo nie je v poriadku, zistila Julka už dávnejšie. Nikdy jej hlas nevypovedal službu na javisku, ale pocítila akúsi neistotu a stále častejšie po tréningu a následne náročnejšom vystúpení hlas „ochriplavel“...
Kde to bolo možné, tam ubrala... Pred každou skúškou sa rozcvičovala. Nejeden profesionál, ktorý videl naše predstavenie, obdivoval jej hlas, ale aj techniku spevu. Na predstaveniach Rebelov či Komory strieda spev a husle. Je jedinečná a má dar preniesť to aj na javisko.
Problém s hlasom sa začal objavovať čoraz častejšie. Vlastne niet divu. Spieva od troch rokov, vyrastala vo folklórnom súbore, pred 14 rokmi sme založili nový. Prespievala sa Dramaťákom, keď sme ešte netušili, ako nastaviť odposluchy. Kým sme na to prišli, prespievala aj 3 – 4 hodiny. Nešetrila sa. Doslova. Týždenne minimálne trikrát používala hlasivky naplno, a ak píšem naplno, musíte si vašu predstavu znásobiť.
Naše deti a jej temperament tiež dosť zaťažili orgán hlasu a spevu...
Keď na skúške, zrazu, jej inak pevný hlas zlihal, začala sa naozaj báť. Prvá voľba bol ORL lekár v našom meste. Milý, ústretový lekár, navrhol hlasový pokoj, možno upraviť stravu, skontrolovať techniku spevu, šetriť sa...
Nezdalo sa že by to niekam viedlo. Skôr naopak. S nárastom zrád hlasiviek, začal rásť aj nepokoj speváčky.
Začal som teda hľadať ja. Našiel som. Dostať sa na vyšetrenie k profesionálom, ktorí sa starajú o profesionálov, je na Slovensku temer nemožné... Nakoniec sme dostali termín na súkromnej klinike v Bratislave.
Pán doktor sa už orientoval o niečo viac. Po úvodnom rozhovore zaradil Julku medzi jasných profesionálov. Technika spevu je v poriadku, problém je, že Julka je podľa hlasiviek mezosoprán, na soprán sa len vyspievala. Navrhol pokojovú terapiu, ale predpokladal, že operácii sa Julka nevyhne. Po roku bolo zjavné, že ak máme pokračovať v našich divadielkach, tak to bez zákroku ďalej nepôjde. Šance na úplnú nápravu odhadol vysoko. Dôležité bude po zákroku 7 dní úplné ticho. Umelá inteligencia mi dala odpoveď: 70%tná pravdepodobnosť úspechu pri dobrom operatérovi.
Našťastie, z našej rodiny je Julka tá najstatočnejšia. A teraz idem trošku do sebaľútosti: treba na rovinu povedať, že ja som s našimi deťmi najviac, ako sa dá, denne, ale keď som s nimi úplne sám, tak len pár hodín. Že by som s nimi bol sám týždeň, to sa ešte nestalo. Keďže sme vedeli, že po operácii Julka nebude môcť povedať ani slovo minimálne 7 dní, vymysleli sme plán.
Julka bude regenerovať na domčeku (veľmi odvážne ho nazvime chatou), kde vlastne robíme predovšetkým letný festival. A ja budem hrdinsky sám s deťmi... no, za pomoci Janky (krstná Marínky, 4) a starých rodičov. Úlohy pre prváka Ondríka, odchod do škôlky a školy... prosto všetko.
Vymyslel som si to tak, že proste odložím telefón a budem s nimi. 80 % vecí riešim cez telefón, čiže je to môj šéf a „stresorobič“.
Deň D- operácia.
Operácia prebehla a aj prvý deň bol podľa plánu. Decká boli úžasné, viac-menej mali srandu zo starajúceho sa tatiho, ale všetko šlo hladko... až podozrivo. Ďalší deň šli k starým rodičom, ktorých milujú...
V nedeľu bol plán, že si ich teda vezmem a začne sa perný týždeň. Julke však bolo na domčeku smutno. A už cez víkend sme prišli na to, že vieme celkom roztomilo fungovať systémom, že ona do mobilu napíše text a mobil (nejaká Laura) s anglickým prízvukom za ňu všetko prečíta... Milé a miestami veľmi vtipné.
Aby ste rozumeli, Julka je extrémne temperamentná, a keď som si ju doberal alebo ju naštval, tak bolo celkom komické, ako sa snažila v afekte niečo naťukať a Laura technickým hlasom povedala všetko aj s preklepom. A bez emócie.
Fungovalo to. Tak si povedala (napriek mojim protestom), že to skúsi teda aj s deťmi.
Našimi živými a nezastaviteľnými deťmi. Aby ste rozumeli, oni sú pekní a múdri po mamičke a bordelári a ukecaní, samozrejme (ako inak), po mne. Čakal som katastrofu, plač, škrípanie zubami a reoperáciu...
Ondro, 7-ročný, rozpráva a pýta sa úplne nonstop. Na všetko sa pýta, má názor a najnovšie aj príbeh. Keď mal 2 – 3 roky a začal s otázkami. Tak som si niekde prečítal, že čím viac to vydržíme a budeme odpovedať, tým múdrejší bude a raz more otázok vyschne. Tak som to skúsil a stále čakáme na tie suchoty. Zatiaľ otázky neustali, len k nim pribudli príbehy a vysvetľovania.
Vieme, ako funguje Minecraft, čo sú youtuberi, prečo sú hviezdy ďaleko. Vysvetľuje to on nám, aby ste si nemysleli…. Apropo, neviem si dosť dobre predstaviť, ako to rieši pani učiteľka, keď sa učia písať, lebo je naozaj nezastaviteľný...
No a Marínka (4) je úplne iná ako on – iná povaha, iná energia, iné správanie (Ondro je odmeranejší a nekontaktný, ona je túlivá), ale v čom sú rovnakí, je neustály džavot, otázky a dožadovanie sa odpovede... Mlčanie alebo ignorácia na nich funguje skôr ako katalyzátor. No a k tomu zdedili silný hlas….hádajte po kom.
Nedokázal som si predstaviť, ako to chceme ukočírovať, keď bude Julka doma a pod hrozbou veľkého problému nesmie povedať jediné slovo.
Na moje obrovské prekvapenie to bolo vlastne úplne jednoduché... Vysvetlil som im, aká je situácia, a keď spustili, tak som sa snažil odpovedať za manželku... O chvíľku však zistili, že za mamu hovorí robot – mobil. A viete, čo sa stalo? Stíchli a striehli na mamu. Jednak na jej gestá a pokyny očami a pohybom rúk. Pri zložitejších veciach na Lauru v mobile. Mimochodom aj náš Brian (psík Cavlier), viac pekný ako múdry, sa naučil reagovať na Lauru Mobilnú.
Zrazu v našej domácnosti vládla celkom pohoda. Nemrnčali, lebo tak nevedeli striehnuť na gestá, nedožadovali sa a dokonca – čomu s odstupom času ani sám neverím – poslúchali na prvýkrát (predstavte si, že aj na pokyn "Ideme spať" pokyn vydala Laura Mobilná a šlo sa).
Ak teraz čakáte nejaké múdro nádejného otecka, ktorý vydá knihu o výchove detí bez kriku, tak márne. Prebehol týždeň, naozaj krásny, ale náročný. Julka bola na kontrole a foniater vyhlásil operáciu za úspešnú.
Rozprávať užJulka smie, so spevom začne o tri týždne. Sme radi a tešíme sa.
Ešte v ten jeden deň bola naša rodina harmonická ako zo škatuľky. Julka využila krátke vety Laury Mobilnej a všetko v domácnosti fičalo. Pes a aj naše deti. Ale pridala aj svoj hlas na špecifickejšie pokyny ("zapi vitamíny") a na druhý deň to už boli zase naše deti... Tie s miliónom otázok a cirkusom pred spaním... s obliekaním, odchodom do škôlky a školy....
Laura Mobilná mi dosť chýba. V tej jej strojovosti bolo niečo upokojujúce.
27. februára budeme hrať prvé predstavenie po operácii.
