Mal to byť taký pokojnejší deň. V práci malo byť všetko ok. Posledný školský deň, mal som malú vybrať zo škôlky, ísť na domček a postupne začať chystať veci na Ujcov mini fest. Rebeli plánovali prísť pomôcť. Ráno som chcel ešte skočiť do posilňovne. Mám novú trénerku a celkom pekne sa jej darí meniť moju hybnosť…
No len to by naše múzeum nemohlo byť prekliate.
O 6:40 mi písala Janka R., či viem, že sa nám z Matice (tak voláme v Komárne našu budovu divadla) valí voda. To nikdy nie je dobré znamenie… Chcel som si ešte vypiť ranný nápoj, ale bol príliš horúci. Žena navrhla, aby som si vzal bicykel, že tam budem rýchlejšie.
O 6:46 som tam bol. Voda bola už na parkovisku aj na ceste.
„To nebude dobré,“ napadlo mi ako prvé. Že na tej strane budovy je nová kozmetička, možno ako jej prerábali priestory… Nie. Už pri zbežnom pohľade vo foyer bolo zrejmé, že to bude inak. Zas múzeum.
Chvíľu trvalo, kým som našiel správny kľúč. Už pri otváraní dverí bolo počuť syčiacu vodu. Zbehol som po schodoch a už som sa vyzúval. Dnes posilku nestihnem… Dal som si dolu aj ponožky, keď som si uvedomil, že alarm je potichu. Krátky pohľad a áno, displej nesvietil, kamery idú na záložný zdroj.
Ešteže máme školenia bezpečnosti. Vybehol som späť do vestibulu a zhodil všetky ističe celej budovy. Časť budovy, najmä tá pod zemou, nemá ešte moderné rozvody a chrániče, a skutočne som nechcel dostať zásah prúdom. Aj moje vlastenectvo a vzťah k nášmu divadielku má svoje limity…
Rozsvietil som svetlo na mobile a brodil sa vodou k syčiacemu zdroju. Presne pred hodinami, tam, kde vstupuje dvojcolová rúra do budovy, sa liala voda. Škody budú veľké.
V celom múzeu je už viac ako 40 čísel vody. Tentokrát nie splaškovej či dažďovej, ale tej pitnej. Bolo zrejmé, že s týmto si sami neporadíme. Volám hasičov, dávam adresu a následne poruchovú službu KOMVaK-u – dodávateľa vody v meste.
Hasiči dorazili o pár minút. Vysvetlili sme si, čo a ako, začali sa prezúvať a hľadať, ako do podzemného krytu dostať sacie hadice. Ja stále bosý, oni v rybárskych nohaviciach a gumákoch… Hľadali sme, kde by sa dala vypnúť prípojka, voda stále syčala do nášho múzea. Ich operátor sa spája s KOMVaK-om.
Postupne začali prichádzať nájomníci… Dnes sme mali mať aj ukončenie šk. roka vo veľkej 400-miestnej sále… Musím to zrušiť, nie je elektrina, hasiči ťahajú hadice cez budovu. Dnes je najrýchlejšie všetko postnúť… tak volím aj ja tento spôsob. V budove je 21 nájomníkov, kaviareň, reštaurácia, školiace centrum. Tí všetci majú veľa zákazníkov, tak sa rovno ospravedlňujem hosťom. Riaditeľke gymnázia, ktoré malo mať dnes ráno u nás akciu, volám. Už z môjho statusu vie a koordinuje iné uzavretie roka, nie u nás…
Medzitým sa hasiči snažia zastaviť vodu… Nemajú správny kľúč. Tak začali s odsávaním… Odpovedám na ich otázky a medzitým už vybavujem telefonáty… Nájomníci sa dožadujú odpovede… kedy bude elektrina, kedy voda… čo majú povedať klientom… Prichádzajú technici z KOMVaK-u a ja vybavujem už 12. telefonát… Tiež zúrivý… Zaujímavé, zatiaľ sa nikto nespýtal, či niečo nepotrebujeme… Nuž, takí sme, no…
Trinásty telefonát… 7:05… Jeden z nájomníkov chce vedieť, či im budeme kompenzovať stratený deň… a či mu môžem zaručiť, že zajtra bude mať všetko podľa zmluvných podmienok… Stojím na schodoch, kde som v obleku privítal štyroch prezidentov. Teraz som tu bosý, v tričku do posilňovne, na uchu telefón a popritom sa snažím hasičovi odpovedať na otázku ohľadom okien a upokojovať nájomníka… Život je plný paradoxov…
Píše Janka, či niečo nepotrebujeme… Aspoň v niekom je ešte ľudskosť, vravím si…
Volá mi neznáme číslo… Fašisti… Kedy budú oslavy Cyrila a Metoda, a aby som bral na zreteľ, že prídu a vodca chce samozrejme niečo povedať… Sám zo seba prekvapený ostávam slušný a pokojný. Opakuje sa to každoročne… chcú si prihriať polievočku… Mám na to taký celkom funkčný trik… Extrémista hrajúci sa na inteligenta dostáva pre neho uspokojivú odpoveď…
Vzápätí volá náš kaplán… tiež kvôli Cyrilovi a Metodovi. Dohodneme sa… a zaželá veľa zdaru pri našich problémoch… Poďakujem, som rád, viera v ľudskosť je späť.
Medzitým hasiči spustili tri odsávania, náš Juraj sprevádzkoval ďalšie. Chlapi z KOMVaK-u zastavili vodu… Už som hovoril snáď so všetkými nájomníkmi. Riaditeľ KOMVaK-u odhadol, že do 48 hodín by mohla byť porucha odstránená…
Píšem Rebelom, či by nemohli prísť pomôcť do múzea. Robina – vedúca – je už na ceste aj s jej otcom…
Je niečo po desiatej. Hasiči začali baliť. Ich limit je 7 cm vody… nižšie ich sanie už ísť nevie. Žiaľ, viem o tom. Je to štvrtýkrát, čo nás vytopilo. Trikrát to boli prívalové dažde. To sme už odstránili, vodu zo strechy chlapi zviedli do parku a nie do kanalizácie. Tak sme dúfali, že už bude pokoj. Mýlili sme sa.
Volá Marína, dnes je už reportérka RTVS, ale pred štyrmi rokmi to bola ona, kto zriaďoval múzeum… Prídu s kameramanom… Presne si pamätám, ako maľovala na zem smerové šípky pre návštevníkov… ešte sú 6 cm pod vodou… Život je plný paradoxov…
Okolo obeda, vďaka dobrovoľníkom, Rebelom a zamestnancom, je už len mokrá podlaha a môžeme začať sušiť exponáty… Presúvame sa do Hornej Zlatnej… Zrušili sme predstavenie Dramaťáku, tak si musíme dať záležať na prípravách Ujcovho minifestu. Diváci uvidia Dramaťák až tam, tiež Rebelov aj Komoru…
Môj syn Ondro, sedemročný, chce spraviť promo video… či si myslím, že bude mať 5000 lajkov… „Neviem, Ondrík… festival je dobrá správa, tak by mohol mať… i keď ľudí láka skôr to zlé… Ale uvidíme… skúsime veriť…“
https://www.facebook.com/reel/1565308878492979
Volá mi farárka od evanjelikov. Tiež želá podporu… Zo 43 telefonátov boli štyri pozitívne… dvaja duchovní a dvaja Rebeli…
To je všetko, čo k tomu viem povedať. Príďte na Ujcov mini fest…
