Máj 2026 — Od Bratislavy po Štúrovo a Komárno
Meteorológovia hovoria o strašnom suchu, hovoria ale všeobecne. Mňa zaujíma oblasť kde žijem - Podunajská nížina, Komárno a Zlatná na Ostrove. Tak som sa na to pozrel... Podľa fotiek by ste moc o sucho nezakopli, ak sa prejdete peši, je to už horšie... Ale podľa všetkého to naozaj dobré nie je.
Podunajská nížina — historicky jedna z najúrodnejších oblastí Slovenska — čelí v roku 2026 jednej z najvážnejších suchých epizód za posledné desaťročia.
Rekordný nedostatok zrážok
Situácia sa začala formovať nenápadne. Zrážkový deficit sa hromadí prakticky od začiatku decembra 2025 a počas jari 2026 sa dramaticky prehĺbil. V apríli 2026 pršalo na Slovensku rekordne málo — podľa klimatológov ide o najsuchší apríl za posledných 145 rokov. Na celom území západného Slovenska, vrátane Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, trvá meteorologické sucho nepretržite vyše 97 až 100 dní, ako uviedol Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
Podunajská nížina patrí pritom dlhodobo medzi najpostihnutejšie oblasti. Index SPEI (zrážkovo-evapotranspiračný index), ktorý meria suchosť krajiny, zaznamenáva pre túto oblasť extrémne suché podmienky. Príčinou je suchý vzduch prúdiaci zo severu namiesto zvyčajného atlantického, kombinovaný s intenzívnym výparom, vysokými teplotami a veterným počasím — trojica faktorov, ktorá rýchlo vysáva vlahu z pôdy.
Pôda praská, úroda trpí
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) hovorí otvorene o kritickej situácii. Sucho sa výrazne zhoršilo najmä v priebehu posledných troch týždňov a k 5. máju 2026 zasiahlo extrémnou formou až 38,7 % územia Slovenska — v porovnaní s 22,7 % pri predchádzajúcej veľkej suchej epizóde v roku 2020 ide o dramatický nárast.
Zo správ pozorovateľov SHMÚ z Podunajskej nížiny a priľahlých oblastí vyznieva obraz, ktorý poľnohospodárov desí: „Pôda je prašná. Objavujú sa praskliny, vytvárajú sa tvrdé hrudy a rastliny zasiate do takejto pôdy veľmi ťažko klíčia." Konkrétne dopady sú viditeľné: kukurica a slnečnica klíčia s ťažkosťami, obilniny sú nízke a hrozí redukcia kláskov, nevytvárajú sa nové korene a spodné listy rastlín žltnú a odumierajú. Ovocné stromy vrátane sliviek, broskýň a jabloní — ktorých je v okolí Štúrova a Komárna veľa — sú ohrozené opadávaním plodov. Hrozí aj zvýšené riziko lesných požiarov.
Obzvlášť alarmujúca je situácia v lesoch. Smreky s plytkými koreňmi menia farbu a slabnú, listnaté stromy meškajú s tvorbou púčikov. Pokiaľ dlhšie nezaprší, odborníci nevylučujú odumieranie porastov.
Studne a podzemná voda: skrytý, no vážny problém
Podunajská nížina je z pohľadu zdrojov pitnej vody mimoriadne dôležitou oblasťou. Žitný ostrov — rozliehajúci sa medzi Bratislavou a Komárnom — je najväčšou prírodnou zásobárňou podzemnej vody v strednej Európe. Pod jeho povrchom sa nachádza odhadom 10 miliárd kubických metrov kvalitnej pitnej vody, dopĺňanej presakovaním z Dunaja a jeho ramien. Táto obrovská rezerva zásobuje milióny ľudí a chráni región pred krátkodobými výkyvmi.
Napriek tomu sucho dáva o sebe vedieť aj tu. Klimatológovia zaznamenávajú, že v plytších studniach a menších vodných zdrojoch klesajú hladiny vody. Keďže Žitný ostrov je napájaný predovšetkým brehovou infiltráciou z Dunaja, samotný Dunaj funguje ako prirodzená poistka. Pokiaľ prietok Dunaja zostáva dostatočný, hlboké vodárenské studne v oblasti Gabčíkova, Jelky či Nových Zámkov sú v princípe chránené. Problém však hrozí v prípade mélkych súkromných studní, vrátov záhrad a domácností, kde hladina podzemnej vody závisí viac od lokálnych zrážok. Na viacerých miestach Podunajskej nížiny tieto hladiny výrazne klesajú.
Zároveň rastú hladiny v plytšej povrchnej vrstve pôdy, kde je výpar najintenzívnejší — paradoxne, práve táto vrstva, kľúčová pre rast rastlín, je na mnohých miestach extrémne suchá.
Hladiny riek klesajú, lodná doprava v ohrození
Situácia sa začína prejavovať aj na vodných tokoch. Hladiny riek v regiónoch postupne klesajú. Pre Dunaj — životnú tepnu celej oblasti — to môže mať viacero dôsledkov: nižšie prietoky ovplyvňujú nielen zásobovanie podzemnej vody infiltráciou, ale aj prevádzku Vodného diela Gabčíkovo, priemyselnú výrobu závislú od chladiacej vody a lodnú dopravu na dunajskej trase medzi Bratislavou, Komárnom a ďalej do Budapešti. V prípade dlhšieho bezúsrážkového obdobia bez jarných topenín v Alpách môže byť toto riziko reálne.
Čo nás čaká: leto pod hrozbou „Super El Niño"
Výhľad do leta 2026 nepotešuje. Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) aj ďalšie globálne modely naznačujú, že leto 2026 bude na Slovensku teplotne výrazne nadnormálne — odchýlky od dlhodobého priemeru by sa mohli pohybovať okolo 1 až 2 stupňov Celzia, čo v praxi znamená podstatne viac dní s teplotami nad 30 °C.
Príčinou tejto predpovede je fenomén El Niño, ktorý sa podľa aktuálnych oceánografických dát vyvíja neobvykle rýchlo a silno. Analytici z portálu Severe Weather Europe varujú, že jav môže do konca roka dosiahnuť stupeň tzv. Super El Niña — mimoriadne intenzívnej verzie, ktorá dokáže prepísať tradičné sezónne vzorce počasia na celej planéte. Pre strednú Európu vrátane Slovenska to podľa modelov ECMWF a UKMO znamená nielen vyššie teploty, ale aj menej zrážok počas letných mesiacov júna, júla a augusta — teda presne v čase, keď poľnohospodárstvo potrebuje vodu najviac.
Ak sa predpovede potvrdia, región od Bratislavy po Komárno môže čeliť kombinácii faktorov, akú tu dlho nebolo: vyčerpaná pôdna vlaha, nízke hladiny menších vodných tokov, stresovaná vegetácia a dlhé vlny horúčav. Poľnohospodári a starostovia obcí by mali mať pripravené scenáre pre prípad nedostatku závlahovej vody a núdzového zásobovania pitnou vodou v obciach bez verejného vodovodu.
Dunaj — posledná záchrana
V kontexte tejto krízy je paradoxom, že Podunajská nížina má oproti mnohým iným regiónom Slovenska stále výraznú výhodu: Dunaj. Kým ostatné časti krajiny bojujú s reálnym vyčerpaním zdrojov, región Žitného ostrova a Komárna je napokon chránený obrovskou zásobárňou podzemnej vody napájamej z alpských povodí. Táto rezerva sa však nedoplňuje cez noc — potrebuje roky vyrovnaného vodného režimu. A práve ten narúšajú roky striedajúce sa extrémy: povodne z roku 2024 a teraz rozsiahle sucho.
Klimatológovia preto upozorňujú, že otázka nie je, či Žitný ostrov „vydrží" toto sucho — pravdepodobne áno. Otázka je, čo príde potom, ak sa extrémy budú opakovať čoraz častejšie.
Čo môžete urobiť
Majitelia studní: Pravidelne kontrolujte hladinu vody. Pri poklese nevyčerpávajte studňu do dna — riziko mechanického poškodenia a zavzdusnenia je reálne.
Záhradkári a pestovatelia: Preferujte závlahu v ranných hodinách, mulčujte záhony, aby ste znížili výpar. Zvážte zber dažďovej vody pre budúcnosť.
Poľnohospodári: Sledujte aktuálne správy SHMÚ a portál InterSucho (intersucho.sk), kde nájdete dennú mapu pôdneho sucha aktualizovanú každých 24 hodín.
Samosprávy: Obzvlášť v obciach bez verejného vodovodu je čas preveriť záložné zdroje vody a informovať obyvateľov o situácii.
Zdroje: SHMÚ (Slovenský hydrometeorologický ústav), InterSucho.sk, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), portál Povetrie, iMeteo, Severe Weather Europe, ECMWF
Dátum spracovania: 12. mája 2026
