Ako sa vlastne postaviť k umelej inteligencii? Úplne najjednoduchšie – a priznajme si, že na prvý pohľad ani nie úplne nesprávne – je zaujať striktný postoj: „Som proti.“
Z každej strany sa na nás valia informácie o tom, ako AI „ožíva“, ako riadi zbrojné systémy, dokonca priamo zbrane na Ukrajine, v Rusku či v ďalších globálnych konfliktoch. Pôsobí to nebezpečne, hovorí sa, že nám vezme prácu a reálne nás ohrozuje.
Tento postoj je však v konečnom dôsledku úplne irelevantný. Kocky sú už hodené. Vďaka tvrdej konkurencii medzi USA a Čínou, bojom medzi technologickými gigantmi, a s výrazným slovom hráčov ako Japonsko či Taiwan, sa vývoj nezastaví. Predstava, že by sme dokázali vývoj umelej inteligencie jednoducho vypnúť, je absolútne nerealistická.
Vezme nám umelá inteligencia prácu?
Tento argument zaznieva najčastejšie. Je pravdivý, no funguje inak, než by ste čakali.
Ak si niekto myslí, že manažér firmy len tak zo dňa na deň prepustí polovicu zamestnancov, pretože „máme AI“, veľmi sa mýli. To by totiž bolo katastrofálne manažérske rozhodnutie. Prečo? Pretože umelú inteligenciu musí niekto reálne ovládať.
Majitelia firiem alebo vysokopostavení manažéri si možno na chvíľu sadnú k počítaču, naučia sa promptovať a zistia, že to ide. Zistia, že práca sa dá urobiť rýchlejšie a efektívnejšie. Lenže vzápätí zistia aj to, že za tým strojom nemôžu sedieť osem hodín denne. Teda môžu, ale na čo? Umelú inteligenciu budú musieť riadiť ľudia z ich tímov.
Aby AI urobila kvalitnú prácu, prompt musí zadať človek, ktorý do hĺbky pozná úskalia danej profesie.
A to sú tí najvýkonnejší a najšikovnejší zamestnanci. Tí, ktorí pri troške dobrej vôle využijú AI, ušetria svoj pracovný čas a urobia násobne väčšie množstvo práce. Ale platí to len za predpokladu, že budú vedieť ako.
Predavači teplého vzduchu a strata originality
Tu sa dostávame k dôležitému bodu. Priestor na sociálnych sieťach zrazu ovládli ľudia, ktorí vám predávajú drahé kurzy o tom, ako s AI pracovať. Na jednej strane je to legitímny biznis, no v bežných ľuďoch to zanecháva pocit, že ide o ďalší ťažký fenomén, ktorý sa musia prácne učiť. A priznajme si, dnešní štyridsiatnici sa toho už museli naučiť celkom dosť a už toho máme plné zuby.
Nehovoriac o tom, že sociálne siete zaplavil obsah, ktorý sa na seba až príliš podobá. Zrazu majú všetky folklórne súbory navlas rovnaké plagáty vygenerované v ChatGPT alebo Gemini a kto s tým len raz robil, ten to okamžite spozná... Tí lepší používajú Midjourney, všetky účtovnícke firmy používajú identické vizitky... a originalita sa vytráca.
Prečo? No lebo s UI vedia reálne pracovať tak 2 % tvorcov obsahu. Možno sa teraz pýtate: „Ak to ide aj bez kurzu, prečo to ovláda tak málo ľudí?“ Odpoveď je kruto jednoduchá – lebo tých zvyšných 98 % je proste lenivých premýšľať v širšom kontexte. Naučili sa zadať prvoplánový prompt v štýle: „sprav plagát na akciu v Hornej Dolnej o 17:30“ a uspokoja sa hneď s prvým výsledkom. Bodaj by sa potom všetko na seba nepodobalo.
Potrebujete teda na UI drahý kurz? Väčšinou nie. Mnohí totiž predávajú len teplý vzduch a zoznam generických príkazov, ktoré z vás neurobia experta. Naučiť sa pracovať s AI neznamená bifliť sa poučky, ale zapojiť vlastný zdravý rozum. Znamená to byť v obraze, niečo si o tom prečítať a jednoducho s ňou začať komunikovať. Ukáže vám, ako si vystavať web, naučí vás základy programovania, vygeneruje realistické obrázky. Stačí k nej správne pristupovať, odovzdať jej svoje skúsenosti z praxe a nepýtať sa jej hlúposti (napríklad, či ste si poškodili zrak, keď ste sa 35 sekúnd pozerali do slnka).
Kto je pre firmu skutočne cenný?
Ak máte pocit, že by vás umelá inteligencia mohla v práci nahradiť, ten pocit je pravdepodobne správny. Znamená to, že ste si práve uvedomili, že robíte veci plne zautomatizovane.
Ak sa na to ale pozriete inak – že vďaka AI viete tú istú prácu urobiť rýchlejšie a vo väčšom objeme – stávate sa pre firmu kľúčovým človekom. Každý šéf, ktorému záleží na raste, zisku a úspechu, potrebuje šetriť náklady a hľadať nových zákazníkov. AI sama o sebe nevie, kde sa dá vo vašej konkrétnej firme ušetriť, ani kto je váš typický zákazník. To jej musí povedať človek.
Ak si myslíte, že jej nahádžete vaše účto a vaše excely a vypľuje vám odpovede... no tak nie. Je to to isté, ako keď jej zadáte, čo so živým plotom, ak mám za tri dni akciu a vyschol. Odpovie vám, že ho nastriekajte na zeleno, v USA sa to tak bežne robí... Nuž, to je dobrá odpoveď, ale nehodí sa napríklad pre Maticu slovenskú... že áno.
Človek, ktorý je ochotný s ňou pracovať a má ochotu naučiť sa s ňou robiť, má pre firmu nekonečne väčšiu hodnotu ako osem takých, ktorí zo strachu, z princípu alebo z pohodlnosti povedia: „Mňa to nezaujíma, celé je mi to ukradnuté, ja sa to učiť nebudem.“
Skutočná hrozba: Čo ak ju prenecháme tým zlým?
Ako človek, ktorý pozorne sleduje, čo narobili so spoločnosťou sociálne siete, by som najradšej tlieskal postoju „som proti AI“. Ale ako pragmatik, ktorý si uvedomuje obrovské finančné záujmy v pozadí, viem, že tu s nami zostane. Či sa nám to páči, alebo nie.
Práve preto je mi ľúto, ak ju budeme ignorovať. Hrozí totiž, že sa s ňou stane presne to isté, čo so sociálnymi sieťami: ovládnu ju zlí ľudia.
Fašisti, extrémisti, politici, ktorí si vybrali správu štátu ako svoj súkromný biznis, a nenažranci zarábajúci na ľudskom nešťastí a chudobe. Oni sú neskutočne pracovití a ich intelekt je dostatočný na to, aby UI zvládli, ale nedostatočný na to, aby si uvedomili, ako dokážu našej krajine neskutočne škodiť.
Umelá inteligencia má obrovský potenciál spoločnosti pomôcť, ale to sa jej dobrí ľudia nesmú báť. Je už tu.
Zásadná otázka teda nestojí tak, či ju chceme, ale kto ju reálne vezme do rúk.
