Tak ho predsa do toho fúzneho reaktora vezmete...
Našťastie bol pánbožko k nám rodičom milosrdný a umiestnil fúzny reaktor do južného Francúzska. A nie na Antarktídu alebo do Mohavskej púšte.
Po južnom Francúzsku ako dovolenkovej destinácii sa už obzerám dlhšie, keďže okrem fúzneho reaktora tam pánbožko umiestnil aj levanduľové polia. Moje obľúbené. (Viete si predstaviť tú fotku levanduľových polí s fúznym reaktorom v pozadí? To bude bomba!) Umiestnil tam ale aj všeličo iné, čo sa k rodinnej dovolenke hodí. Napríklad mestá ako Avignon s pápežským palácom a Arles s múzeom Van Gogha. Starobylé mestečká Provensálska, útesy Calanques alebo nádherný kaňon Verdon s úžasne tyrkysovou vodou. Neviem ako to všetko za tých šesť dní postíhame.
Môjho syna síce Van Gogh ani žiadne útesy nezaujímajú a prechádzať sa medzi nekonečnými radmi levandule obletovanej tisíckami včiel je zrejme tá najotravnejšia vec, akú si vie predstaviť. Ale ide o rodinnú dovolenku. A to je niečo, čo si vyžaduje more kompromisov. To predsa vie každý. Veď ani ja by som nikdy k žiadnemu fúznemu reaktoru nešla. A už tobôž nie doňho.
Ale okrem potreby splniť svojmu dieťaťu, čo mu na očiach vidím, mám aj iný dôvod, prečo som súhlasila s rodinnou dovolenkou vo fúznom reaktore. Nazvime to európskou hrdosťou, patriotizmom alebo niečím takým. Ako sa v poslednej dobe ukazuje, Európa je príliš závislá od zdrojov energie mimo nášho kontinentu a to nám, Európanom, spôsobuje nemalé problémy. Chcelo by to nejaký nový (alebo staronový) objav, ktorý by nám v tejto oblasti priniesol určitú sebestačnosť. Moderné spôsoby využitia jadrovej energie (okrem fúznych reaktorov napríklad malé modulárne reaktory) sú jednou z možných ciest.
Možno sa vám zdám akási príliš premúdrelá v tejto oblasti, ale keď máte doma dieťa, ktoré sa zaujíma o jadrové reaktory, veľa si o nich vypočujete. Minulý týždeň, napríklad, na celoslovenskom kole stredoškolskej odbornej činnosti chlapec prezentoval (a musím aj hrdo priznať, že získal prvé miesto v odbore fyzika) projekt s názvom Výhody kombinovaného moderátora grafit–BeC pre kompaktný tóriový reaktor LFTR.
Niežeby boli detaily tejto práce pre priemerného človeka (vrátane mňa) úplne pochopiteľné, ale pre zjednodušenie som si pod tým predstavila nejaký mini reaktorík, ktorý si budem môcť v blízkej budúcnosti strčiť do pivnice a vykurovať si ním dom. Alebo pokryť energetickú náročnosť šiestich synových počítačov, serverov a ktovie čoho ešte, čo potrebuje na realizáciu svojich vedecko-technických projektov. Neviem to presne, pretože do izby dieťaťa, ktoré sa rado „pohráva“ s jadrovými reaktormi, ako iste chápete, chodím len minimálne. Pre istotu.
Ale teraz trochu vážne. V poslednej dobe sa medzi slovenskými aj zahraničnými odborníkmi čoraz viac hovorí o renesancii jadrovej energetiky. Okrem osamostatnenia sa od „toxických“ zdrojov fosílnych palív je dôvodom aj narastajúci dopyt po elektrine, ktorý sa bude v dobe umelej inteligencie a technologického rozvoja iba zvyšovať.
Po haváriách v Černobyle či Fukušime došlo v Európe k odklonu od jadrovej energie a celý priemysel zaznamenal všeobecný úpadok. Jedným z problémov je aj nedostatok kvalifikovaných odborníkov, keďže roky sa do vzdelania neinvestovalo a záujem medzi mladými ľuďmi o štúdium tohto odvetvia bol mizivý. Podrobné analýzy spomenutých havárií a celkový technologický pokrok však pomohli dostať jadrovú technológiu na takú úroveň, že sa dnes riziko veľkej havárie odhaduje na „jednu haváriu každých milión rokov“.
To, že odklon od jadra bol chybou dnes už priznávajú aj európski lídri a návrat k nemu pripustilo aj samotné Nemecko. Jeho výhody ako vysoká energetická účinnosť, nízke emisie skleníkových plynov, spoľahlivosť dodávky elektriny a nezávislosť od dovozu zdrojov energie sú nesporné.
Mladých Európanov zapálených pre jadrovú (či inú) vedu preto treba podporiť ešte skôr, než nám ich ukradne Silikónové údolie. Alebo Čína. A ak k „zapáleniu“ jedného takého mladého človeka napomôže rodinná dovolenka vo fúznom rektore, tak tam teda ideme.
