Japonsko 2012 /II./ – Tréning v Honbu dojo nie je len o kondícii.

Zvoní budík, na displeji svieti čas 5,30 hod. Rýchla hygiena, hádžem do seba energetickú tyčinku (čo sa neskôr ukáže ako prezieravé) a vyrážame do Honbu dojo na prvý tréning v Japonsku. Som plný očakávania a hlavou prebleskne myšlienka na priateľov, ktorý zostali doma a túto možnosť nemajú. Cvičiť v svetovom ústredí Aikida je asi snom každého, kto sa vydal na cestu harmónie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Svetové ústredie aikidó - Honbu dojo.
Svetové ústredie aikidó - Honbu dojo. 

Po zrýchlenom pešom presune (totiž náš vedúci výpravy a skvelý tréner aikida, ktorého meno pre jeho skromnosť nebudem uvádzať pomaly kráčať nevie) sa dostávame k modernej budove Honbu dojo. Štýl betónovej stavby ma trochu prekvapil. Mal som predstavu o budove v tradičnom poňatí. Po zaplatení poplatku 1575 JPY (asi 15€) stúpame po schodoch do šatne. Prišli sme v dostatočnom časovom predstihu a to je výborné. Po prezlečení do kimona mám dostatok času a kútikom oka sledujem schádzajúcich sa potomkov samurajov. Správajú sa k sebe a musím povedať, že aj ku nám veľmi úctivo a s patričnou pokorou zdravia svojich priateľov. Pozdrav ohayou gozaimasu sa nesie z každého kúta telocvične sprevádzaný úklonom v seize (v pokľaku sediac na pätách). Svieži tokijský vzduch prúdi do telocvične a my sa spoločne tešíme na nadchádzajúci zážitok. To však ešte netušíme, čo nás čaká ....

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Obrázok blogu

Po ceste na tréning nás víta vychádzajúce slnko..... ešte si niečo odfotím.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Treba sa poriadne rozcvičiť.

Asi 10 minút pred tréningom sa usádzajú cvičenci do rád a v tichosti čakajú na príchod Doshua Moriteru Ueshibu (výraz Doshu znamená majster cesty a zároveň sa týmto titulom označuje hlava Aikikai). Vtedy sa stane niečo, čo je absurdné a trvá mi pár sekúnd, kým pochopím o čo tu ide. Zdvíhajú sa dvaja ľudia a začínajú zatvárať okná. V prvom momente si myslím, že počas tréningu majú byť otvorené iba niektoré okná. Po uzatvorení posledného okna zisťujem, že som sa mýlil. Môj mozog márne hľadá nejaké racionálne vysvetlenie tejto udalosti. Zbohom ranný svieži vzduch, zbohom pohoda. Zostávame hermeticky uzavretý v priestoroch doja. Asi 50 cvičencov po pár minútach spotrebováva všetok kyslík a priestor je zrazu akýsi hmatateľnejší, menší.

Skryť Vypnúť reklamu


Obrázok blogu

Synak, dokonalé prevedenie techniky neexistuje. Hľadám ho už viac ako šesdesiat rokov.

Do tejto atmosféry koncentrovaného ticha vstupuje Doshu. Napriek tomu, že očný kontakt nie je to čo sa v Japonsku nosí, cielene zachytávam jeho prísny pohľad. Z jeho výrazu cítiť istotu, prísnosť a vedomie si vlastného postavenia, ktoré má vo svete Aikida. Je zrejmé, že tento človek požíva veľkú autoritu a nebude tolerovať žiadne vybočenia z radu. Sústredené ticho sa dostalo do svojej vrcholnej fázy, energia prúdi vzduchom. Po prejavení úcty zakladateľovi a tradičnom pozdrave sa začína tréning. Hneď na úvod pochopím, že tu sa nebude rozprávať, tu sa bude cvičiť. Doshu zacvičí každú techniku štyri krát a či ju pochopíš, alebo nie to nikoho nezaujíma. Chytám si mladého Japonca s ktorým budem cvičiť celý tréning (ďalšie špecifikum Honbu doja). Neskôr sa dozvedám jeho meno. Volá sa Auki. Cvičíme takmer bez prestania, naše kimoná sú po pár minútach kompletne premočené. Japonci idú ako stroje a viacerí Európania po pár desiatkach minút strácajú dych. Periférne zachytím, ako kľačia na boku, lapajúc po dychu. Stúpajúca teplota spôsobuje, že sa varíme vo vlastnom pote. Moje srdce a pľúca prepínajú na vyššie obrátky. Čím viac dýcham, tým väčší nedostatok kyslíka pociťujem. V hlave my víry myšlienka, keď si vydržal prebehnúť pol maratón dokážeš ustáť aj toto tempo. Keď sa po určitom čase pozriem na hodinky s hrôzou zisťujem, že prešla len polovica tréningu. Čas sa akoby zastavuje a ďalších 15 minút trvá celú večnosť. Pomyslím si, že okná tesnia skutočne perfektne. V istom čase ma zachváti aj kacírska myšlienka vzdať to a pripojiť sa k tým na prvý pohľad šťastlivcom, ktorý toto tempo a priestor bez prísunu vzduchu neustáli. Hlavou sa my blysne myšlienka na mnohé životné situácie. Prejdeme deviatimi dverami a desiate, za ktorými sa nachádza cieľ našej cesty necháme zatvorené. Vydržím ... po pár minútach prichádza oslobodenie. Doshu zastavuje tréning a umožňuje nám ísť sa napiť. V tomto momente som pochopil, o čo tu ide. Aký sú Japonci hrdý a ako nám chceli ukázať, že na to nemáme. Môj partner Auki sa ukláňa a s takmer nebadateľným pohŕdavým výrazom v očiach mi naznačuje, že sa mám ísť napiť. Zahanbene vstávam a odchádzam do šatne, zakiaľ on čaká s kamennou tvárou v seize kým sa vrátim, aby sme mohli dokončiť poslednú časť tréningu. Je to dobrý pocit siahnuť si na dno svojich síl. Nikdy to nie je o kondícii, je to vždy o sile myšlienky. Ako vraví môj tréner, „keď počas tréningu nepijeme posilňujeme svoju myseľ prostredníctvom tela.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalší tréning bol iný. Dôsledná príprava mysle, žiadne pitie, žiadna prestávka, žiadne pohŕdanie ..... partnerovi som nedovolil, aby ma v seize čakal a keď zaznel povel na prestávku pokračovali sme na jeho prekvapenie v praktizovaní ďalej. Cvičil som tak, aby som nerobil hanbu mojím trénerom a ani našej malej krajine, ktorej názov (Surobakia) mám vyšitý na ramene. Po tréningu si Japonec s ktorým som cvičil kľakol predo mňa a po obligátnom domo arigato gozaimashita dodal lámanou angličtinou, „Thank you, very good exercise.“

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vďaka za pekné cvičenie uvidíme sa zajtra.

Obrázok blogu

Káva padne naozaj dobre.

Rudolf Chmela

Rudolf Chmela

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Destiny is not a matter of chance; it is a matter of choice. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéCestovanieSpoločnosť

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu