Mama, mám pätnásť rokov, a túžim sa s tebou rozprávať, tak ako to vidím u iných. O mojich problémoch, túžbach, a tak. Veľa vecí neviem kam zaradiť. Ale keď aj trochu začnem, ty ma vždy odbiješ:"Čo chceš zas! Ťahaj sa učiť!" A ja idem. Už viem chlastať, viem fajčiť, a hulím trávu. Ty o tom nevieš, aj tak by si len povedala, že som chuj. Jediné, čo by ťa zaujímalo je to, kde na to beriem. Nuž, mama, keď máš vypité, navštívim vždy tvoju peňaženku. Sem tam predám železo, niečo ukradnem dedovi, a tak. A aj ten tvoj frajer, čo s ním spávaš, má sem tam čosi vo vrecku. Každý z nich mal niečo vo vrecku.
Milá mama. Dnes máš sviatok, a ja by som ti rád zablahoželal.
Ale nemôžem, pretože si o tebe myslím, že si, slušne povedané, krava, a ja na teba seriem.
S pozdravom Tvoj syn.
(Spracované autorom blogu na základe vypočutého rozhovoru medzi hosťami baru.)
