Narodeniny sú fajn. Sú fajn pokiaľ ste s priateľmi a je to zábava. Nie je to fajn, pokiaľ ste s (zatiaľ) cudzími ľuďmi a vy neviete či sa správajú milo iba preto, že máte narodeniny, alebo... Jednoducho to, že mám 18 si neuvedomujem a ani uvedomovať nechcem. Nechcem sa brániť zodpovednosti, ale vek s číslom 17 mi dokonale vyhovoval. Zodpovedná som už dávno, to s vekom nesúvisí. Povedzme to takto: Boli to narodeniny s koláčmi, ktoré som si napiekla sama, darčekmi, ktoré som si vyberala sama, s pizzou, a to všetko v angličtine. Počula som ,,Hepy brzdej tu juuuuuu" na každej hodine v škole, a vždy som bola červená, lebo som nevedela čo mám robiť. Či sa začať rehotať, že som tu skoro najstaršia, alebo plakať, že... Ale čo vymýšľam, veď to boli pekné americké narodeniny s americkou pizzou, americkými pesničkami. Namiesto sviečok som ale fúkala horúcu pizzu:D Takže som prežila ,,môj" deň bez ujmy na zdraví.
Neviem či mi tá pizza urobila zle, alebo to mám v sebe zabudované, že 15.9. je deň bez školy. Ráno som napriek 9 hodinovému spánku ( u mňa rekord!) nevedela vstať z postele. Prvá americká maródka bola teda na svete. Povedala som si, že kašľať na učenie, urobím si relax deň. Relaxovala som patrične v posteli a pozerala štvrtú sériu Step by step. Síce som pri každom druhom diele zaspala od únavy /nie od nudy/ bol to fajn deň. Až na...ale to tu rozmazávať nebudem.
Dnes som si obhajovala štipendium. Vďaka za modernú vymoženosť menom Skype, lebo som sa v priebehu pár sekúnd vedela peniesť do Košíc a byť prítomná. Momentálne čakám na odpoveď. A kedže som netrpezlivý človek, je to fakt veľmi ťažké. Najhoršie, že ma hromada úloh pravdepodobne dnes nepustí do postele a ja sa ešte zdržiavam pravidelným kontrolovaním e-mailovej schránky.
A napriek tomu chaosu, čo tu vládne vás potešia také bizardnosti ako je modrá žirafa, pohľadnica z domova a dokončenie projektu v škole. Potom je tu ten pocit, že narodeniny sú za vami, že pocit červenania príde opäť až o rok a fakt, že dnes je streda. Na Slovensku síce už štvrtok. Som bližšie k víkendu, k slovíčku relax, k zábave na Octoberfeste v Chippewa Falls a budúcemu víkendu s Peťkou.
Na druhú stranu stále čakám. A možno chcem zastať a nedozvedieť sa to. Možno to už vedieť a postaviť sa pravde do očí. S iróniou dnes odchádzam na ďalšiu "brzdej" party mojej hosťujúcej starej mami. Odchádzam s pocitom, že zas sa to všetko asi dosralo, lebo ON mi hrozne ublížil a vďaka nemu som stratila vieru v lásku. A paradoxne to nebol chalan, ktorý mi zlomil srdce. Lebo to vďaka nemu robím teraz ja iným. Paradoxne človeku najviac ublíži, keď ho zdradí jeho vlastná rodina...
