S ohľadom na rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť v práve ochrany súkromia a technológií si v kancelárii mesačne prečítame množstvo usmernení najrôznejších úradov na ochranu osobných údajov. Veľká časť z nich sa pravidelne venuje téme ochrany detí (nanešťastie, nie u nás), a tak si takmer každý mesiac prečítam niekoľko nových výskumov, rád či upozornení. Napríklad španielsky úrad na ochranu osobných údajov nedávno spustil zaujímavú kampaň „Na internete je viac rizík ako v reálnom živote“[1], v ktorej upozorňuje na to, že včasné a intenzívne používanie digitálnych médií negatívne ovplyvňuje fyzické, psychické a sociálne zdravie detí, poškodzuje ich súkromie a duševné zdravie, počas rozvoja ich osobnosti môže nezvratne poznačiť ich neurologický vývoj... atď. Určite ste už o tom neraz počuli.
Každé dieťa však dospeje do veku, kedy je čas prestať zakazovať a začať ho učiť používať online svet s rozumom a vo svoj prospech. Určitou komplikáciou je, že ich to učí generácia rodičov, ktorá sa často sama nevie odlepiť od obrazoviek všetkých druhov = prvá generácia, ktorá sa plnohodnotne ocitla v kyberpriestore, také laboratórne myši internetu. Práve ten je ale plný aj dobrých rád od odborníkov z najrôznejších oblastí, ako internet používať a nenechať sa zneužívať - aj vo vzťahu k finančným podvodom.
Mňa zaujali rady známej banky Barclays,[2] ktorá (aj pre svoje dobro) vysvetľuje niektoré internetové hrozby, ktoré cielia na vaše peňaženky a ich snahou je, aby ich hackerom podali práve vaše deti. O mnohých z nich možno viete, ale cieľom tohto článku nie je rodičov šokovať, len poskytnúť nápady či inšpiráciu na rozhovor s dieťaťom, ktorého ideálnym výsledkom bude, ak mu v niektorých prípadoch zasvieti kontrolka a kým bude v aktivite pokračovať, radšej sa vás spýta, či je s linkom, ktorý mu práve poslali kamarátky, určite všetko v poriadku. Práve preto ma zaujal spomínaný zoznam útokov – rozhodne nie je vyčerpávajúci, ale nie je ani komplikovaný či zdĺhavý – jednoducho základný rôznorodý mix, odkiaľ sa viete „odpichnúť“ a otvoriť túto tému s dieťaťom.
Poďme teda na niekoľko praktických príkladov
Phishing = e-mailový podvod je dôveryhodne vyzerajúca snaha získať osobné údaje cez e-mail s odkazom na falošný web. Často stačí kliknúť alebo otvoriť prílohu. Vysvetlite dieťaťu, že napr. banky nikdy nežiadajú cez e-mail o prevody peňazí.
Vishing = telefonický podvod, kedy sa podvodníci vydávajú za niekoho z banky, polície, poskytovateľa verejných alebo iných služieb a pýtajú sa na osobné údaje potrebné k získaniu prístupu k bankovému účtu. Dieťaťu vysvetlite, že ak pochybuje o dôveryhodnosti volajúcej osoby, môže jednoducho zložiť a spolu to následne vyriešite, pohľadáte kontakt na internete, zavoláte z iného telefónu a podobne.
Smishing = SMS podvod, kedy podvodníci prostredníctvom textovej správy pošlú falošný odkaz alebo žiadajú odpoveď s osobnými údajmi. Dieťaťu najskôr asi bude treba vysvetliť, čo je SMS. 😊 Následne mu vysvetlite, že na takéto správy nemá reagovať, kým sa na ne spolu nepozriete.
Podvody pri online nakupovaní = vymyslené weby s neexistujúcimi či veľmi nekvalitnými produktami. Tu sa dieťa naozaj učí asi najviac dlhoročne pozorovaním od Vás. Ak už má prístup k platobnej karte, vysvetlite mu, že je potrebné hľadať recenzie obchodu. V našich podmienkach je to celkom jednoduché, keďže máme napr. heureku.
„Finančný oslík“ (the money mule scam) = podvodníci sa zameriavajú na čo najmladších a čo najstarších ľudí, keďže tieto faktory štatisticky uľahčujú podvod (Trestný zákon osobitne chráni tieto skupiny z rovnakých dôvodov). Jedná sa vlastne o pranie špinavých peňazí. Cieľom je presvedčiť dieťa, aby napr. vložilo peniaze na svoj vlastný účet, potom ho požiadajú, aby ich vybralo a poslalo inam. Dôvody sú rôzne, mediálne najznámejšie sú, ak podvodník presvedčí obeť, že sa ľúbia, ponúka „ľahký zárobok“ za žiadnu prácu alebo tvrdí, že si z najrôznejších dôvodov nemôže založiť účet a je v nejakej forme núdze či priamo ohrozenia života či zdravia. Dieťa ani nebude vedieť ako a môže sa podieľať na trestnej činnosti, ktorej cieľom je zahmliť pôvod peňazí – a to môže mať negatívne dôsledky aj na jeho možnosti týkajúce sa získavania napr. úveru či hypotéky v budúcnosti. Jednoducho, pozor na ľahké zárobky či kombinovanie lásky s peniazmi! (nielen na internete)
Bezplatná verejná Wi-Fi môže byť super, ale upozornite deti, že nie je vhodné cez verejnú wifi robiť napr. finančné transakcie alebo iné citlivé aktivity. Určite to počká domov alebo nech sa na vás v núdzi obráti. Samostatnou kapitolou sú falošné hotspoty. Dieťa by sa teda malo pripájať len na dôveryhodné wifi - ak sú napr. v akejkoľvek prevádzke viaceré možnosti pripojenia s veľmi podobnými názvami, radšej sa spýtajte zodpovednej osoby, ktorá je naozaj ich, druhá (odlišná hoci len jedným nenápadným "_" môže byť falošný hotspot).
Hlavne s deťmi diskutujte
Tak ako vo všetkých situáciách, ideálne je, ak dieťaťu vysvetlíte, z akého dôvodu bude potrebné dodržiavať niektoré pravidlá (ak/prečo si nechávate rodičovskú kontrolu, prečo nechávať telefón mimo spálne počas spánku či nezabúdať aktualizovať aplikácie).
Ešte ideálnejší stav nastane, ak si pravidlá nastavíte spolu – zo začiatku by to malo ísť relatívne ľahko, ešte nevie, do čoho ide a hlavne už chce byť online. Potom si už len musíme držať palce, lebo nebude trvať dlho a dieťa sa bude orientovať v nastaveniach a všetkým s tým súvisiacim lepšie ako rodičia.
Rozprávajme sa teda s dieťaťom aj o úskaliach internetu, nielen finančných a nezabudnime zdôvodniť fakt, že internet nezabúda, teda čo je raz na internete, to tam zostáva, len sa po „vymazaní“ stáva ťažšie vyhľadateľným. Čo ale neznamená, že cieľom je byť neviditeľný, to rozhodne nie, ale snažíme sa zachovať si kontrolu nad svojou digitálnou stopou, resp. aspoň trochu uvažujeme, čo posielame a komu.
Dohodneme si červené čiary, teda aké údaje dieťa nemôže zdieľať bez nášho vedomia s nikým, napr. bankové údaje, skutočné meno či domácu adresu.
Podľa veku dieťaťa a toho, kam ho „púšťame“, mu ukážeme, ako nahlasovať nevhodný obsah správcovi stránky/apky a ako si vo vážnejších prípadoch uchovať kópiu napr. konverzácie.
Každopádne, dieťa musí vedieť s istotou jednu vec – ak čokoľvek „vyvedie“, rodičia sú jediné osoby na svete, ktorých konanie má vždy jeden cieľ – aby bolo za akýchkoľvek okolností v poriadku a v bezpečí.
Čo na to právo?
Namiesto záveru si dovolím vniesť trošku nádeje, aj keď sa nebude jednať o príklad, ktorý by súvisel nevyhnutne s ochranou financií. Máme totiž jednu krásne vec, a to je právo, v tomto konkrétnom prípade najmä právo Európskej únie. V posledných rokoch pribudli viaceré nariadenia, ktoré prinášajú prvé výsledky.
Počuli ste napríklad o TikTok Lite? Je vysoká pravdepodobnosť, že ak bývate v EÚ, tak nie. Náhoda? Nemyslím! Kým napr. v USA bojujú náročné a nekončené súdne spory v boji proti aplikáciám spôsobujúcim závislosť detí a zhoršovanie ich duševného zdravia,[3] u nás sú takéto praktiky už zakázané, okrem iného ešte stále relatívne novým nariadením o digitálnych službách (DSA).[4] Samozrejme, existencia menej či viac kvalitných predpisov zďaleka neznamená, že máme veci vyriešené, ale niekde treba začať. A ak je na tom začiatku ochrana zraniteľných skupín, nie je to najhorší začiatok.
Pekne to vidíme práve na aplikácii TikTok Lite. Tá sa dostala do hľadáčika Európskej komisie aj kvôli tomu, že v rozpore s DSA:
ju spustili bez toho, aby posúdili riziká, hlavne v súvislosti s návykovým účinkom programu odmien,
nuž a keďže neposudzovali riziká, neprijali ani účinné opatrenia na ich zmiernenie,
aplikácia pritom funguje na programe odmien za to, že do nej pozývate ďalších ľudí, pozriete si stanovený počet videí alebo splníte iné životobohacujúce úlohy.
Komisia teda vyzvala TikTok na predloženie správy o posúdení rizík podľa DSA a TikTok riziká posúdila tak, že sa radšej zaviazala stiahnuť TikTok Lite z celej EÚ a nespustiť žiadny iný podobný program.[5]
Každopádne, mať vedomosti je super, ale budú Vám na nič, ak dieťa nebude mať pocit, že s Vami môže prebrať čokoľvek – v tomto kontexte čokoľvek, čo sa mu udeje v „online“ svete. Základná rada, ktorú som zo všetkých dokumentov, usmernení i podcastov vydedukovala tak je, že kým dieťa dostane mobil do rúk, treba si vyhradiť čas na rozhovor o tom, do akého sveta ho púšťame. Nielen o tom zlom, aj o inšpiratívnych veciach, ktoré internet ponúka.
[1] https://www.aepd.es/prensa-y-comunicacion/notas-de-prensa/hay-mas-riesgos-en-internet-que-en-la-vida-real-nueva-campana
[2] https://www.barclays.co.uk/moments/helping-younger-generations/Internet-safety-for-children/3[1] Jeden z mnohých aktuálnych prípadov: https://www.atg.wa.gov/news/news-releases/ag-ferguson-files-lawsuit-against-tiktok-harming-youth-mental-health
[4] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN-SK/TXT/?from=EN&uri=CELEX%3A32022R2065
[5] https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/enX/ip_24_4161
