V tomto príspevku nebudem moralizovať, či je alebo nie je správne zverejňovať život detí na internete. Poďme sa spoločne zamyslieť výlučne nad tým, či sa rodičia dieťaťa v tejto otázke musia z pohľadu práva zhodnúť a čo v situácii, ak sa tak nestane. A aby sme len neteoretizovali, prizvem si na pomoc jednu taliansku rodinu, ktorá presne takúto situáciu musela vyriešiť (podobných prípadov je viac, hoci priamo o našom vlastnom slovenskom rozhodnutí nemám vedomosť).
Čo sa stalo v Taliansku?
Z veľkej lásky vznikol malý synček, volajme ho napríklad Leo. Leo ostal aj keď láska zmizla a bol zverený do spoločnej starostlivosti oboch rodičov. Nevedno, či matka vo všeobecnosti nepublikovala jeho fotky a videá na internete, rozhodne sa jej však nepáčil jeden otcov príspevok na Facebooku. Otec v ňom konkrétne publikoval fotografiu Lea a jeho nevlastného bračeka, ktorí sa podľa neho veľmi podobali a pridal komentár: „Ako som vás mohol spraviť rovnako s dvoma rôznymi matkami? Neviem.“
Leova matka otca neúspešne žiadala, aby príspevok vymazal a následne si začali písať ich advokáti, až prípad skončil na talianskom úrade na ochranu osobných údajov. Kým vám prezradím výsledok, dovoľte mi ešte chvíľku napätia, pretože je zaujímavé poznať aj argumenty oboch rodičov.
Otec tvrdil nasledujúce:
Leo je v spoločnej starostlivosti rodičov, takže si môže každý rodič o ňom zverejňovať, čo uzná za vhodné,
obrázok len ukazuje niektoré zvláštne podobnosti detí narodených rovnakému otcovi a odlišným mamám,
akéže osobné údaje, obrázok nie je jasný a deti sa usmievajú so zatvorenými očami (ako by ale v takom prípade mala fotka preukazovať ich vizuálnu podobnosť, to veru neviem).
Matka nesúhlasila a uviedla:
zverejňovanie fotografií maloletých detí vyžaduje súhlas oboch rodičov, pretože nejde o bežné rodičovské práva a povinnosti,
príspevok poukazuje na nezrelosť otca, ktorý sa napriek výslovnému matkinmu nesúhlasu nevedel ovládnuť a „musel“ fotografiu publikovať,
otec nemá právo zverejňovať súkromné informácie o ich rodinnom živote (t. j. nevlastný súrodenec, rozpadnutý vzťah s matkou atď.),
zverejnenie fotografie sa dotýka cti a povesti dieťaťa,
ak chcel otec svetu ukázať podobné fyziologické vlastnosti detí, na obrázkoch asi budú celkom dobre identifikovateľné = osobné údaje,
zverejnenie fotografie na internete umožňuje voľné nekontrolovateľné šírenie podobizne a informácií o dieťati bez časového i priestorového obmedzenia, jednoducho s fotkou si môže robiť naveky ktokoľvek a čokoľvek,
(matka sa naviac rozčuľovala, že si otec pripisuje nejaké extra zásluhy za vzhľad detí, asi ju to naozaj naštvalo).
Nuž a teraz k samotnému rozhodnutiu talianskeho úradu, podľa ktorého:
„... na zverejnenie obrázkov maloletých na sociálnych sieťach je potrebný predchádzajúci súhlas oboch rodičov“.
Otec teda konal nezákonne, príspevok bolo potrebné okamžite vymazať a publikovať Leovu podobizeň len s matkiným súhlasom. Okrem toho mal otec s prípadom ešte ďalšie „opletačky“, ale pokute sa (v Taliansku výnimočne) vyhol, keďže doteraz nič podobné nevykonal.
Môžem teda zverejňovať fotky svojich detí bez súhlasu ďalšieho rodiča?
Nie sme síce v príjemnom talianskom podnebí, ale odpoveď by mala byť v našich podmienkach rovnaká – NIE. Ako už bolo načrtnuté v argumentácii matky, zverejnenie informácií zo života detí sa nedá tak úplne zobrať späť – týmto momentom totiž rodičia často dobrovoľne strácajú kontrolu nad ďalším nakladaním, zdieľaním, AI prerábkami či zhromažďovaním údajov o dieťati, a to v zásade kýmkoľvek. To môže mať vplyv nielen na pocit rodinného súkromia, ale aj rôzne už zdokumentované potenciálne dôsledky pre život dieťaťa (jednou sympaticky prehľadnou štúdiou s nesympatickými závermi som sa zaoberala tu: https://blog.sme.sk/cickanova/spolocnost/paparazzi-v-detskej-izbicke-sharenting).
Všetko platí rovnako aj v prípade iných osôb zverejňujúcich údaje dieťaťa, napr. starých rodičov či iných rodinných príslušníkov a kamarátov – pokiaľ s tým rodičia nesúhlasia, rešpektujte ich rozhodnutie.
Čiže hoci ešte zrejme nemáme rozhodnutie slovenského súdu, ktoré by môj názor potvrdilo (či vyvrátilo), malo by platiť – ak sa rodičia nevedia zhodnúť, či údaje dieťaťa zverejniť alebo nie, často môže ísť o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovským práv a povinností, o ktorej na návrh jedného z rodičov môže rozhodovať súd.
Ale nepanikárme – to neznamená, že je potrebné opatriť každú zverejnenú fotografiu dieťaťa notársky overeným podpisom rodiča. Rodičia sa majú jednoducho vedieť pokojne porozprávať o tom, ako chcú dieťa vychovávať a v digitálnych časoch do tejto diskusie pribúda mnoho nových položiek, medzi ktoré patrí aj spoločné zosúladenie názoru na to, ako chcete budovať digitálnu identitu dieťaťa, ale aj ako ho chcete v tejto oblasti vzdelávať, aké počítačové hry môže hrávať, či chcete mať trackovacie zariadenie na jeho pohyb alebo kedy príde čas na prvý smartfón. Nie je toho málo, ale také je už rodičovstvo, furt dačo...
P. S. Za fotografiu ďakujem Jessica Rockowitz z Unsplash a ak by ste mali záujem prelúskať sa talianskym rozhodnutím, nech sa páči: https://www.garanteprivacy.it/web/guest/home/docweb/-/docweb-display/docweb/10076481.
