Píše sa rok 2028, správa v médiach, príhovor ministra sociálnych vecí, rodiny a registrovaného partnerstva.
“Vážení občania, prihováram sa Vám ako minister, zároveň však ako spoluobčan
V posledných dňoch naša spoločnosť bola vystavená obrovskému sociálnemu a politickému napätiu, spôsobenému obrovským deficitom sociálnej poisťovne. Situácia bola a doposiaľ je natoľko vážna, že bolo nutné vyvolať celonárodnu diskusiu s cieľom prijatia okamžitých opatrení…
Koalícia sa zhodla s opozíciou zaťiaľ v jedinnom bode, a to sú príčiny krízy. Sme presvedčení, že dôchodkový systém bol značne deformovaný nezodpovednými rozhodnutiami minulých vlád spojených s …
Z tohto dôvodu vznikol obrovský nepomer medzi úsporami klientov súkromných dôchodkových spoločností a dôchodkového fondu spravujúceho štátom…..
Ako východisko z krízy z krátkodobeho hľadiska navrhujeme, aby tento značný nepomer medzi úsporami v prvom a druhom pilieri bol kompenzovaný celoplošným znížením základu dôchodku z prvého piliera pre tých sporiteľov, ktorí majú úspory aj v druhom pilieri. Tým sa čiastočne zmierni sociálny dopad na sporiteľov, ktorí v minulosti nevyužili možnosť druhého, kapitalizačného piliera…………
“
Snáď dôchodkový problém nedospeje až do takejto absurdity, hoci uvedomiac si situáciu mojej mamy, dôchodkyne , by ma to až tak veľmi neprekvapilo. Z môjho pohľadu je to životná prehra, keď mama je po takmer 40 rokoch práce, odkázaná na milosť a nemilosť rozhodnutí politických nominantov, kde hlavnú úlohu hrajú stranícke a mocenské koeficienty.
Keď prídem dnes večer domov, spýtam sa jej, či by radšej chcela mať papierový a dobre zabarikádovaný milión, o ktorom rozhoduje napríklad pani Tomanová, prípadne pán Kaník alebo hoc len pol milióna na osobnom účte.
