<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Veronika Cimermanova</title>
    <link>https://blog.sme.sk/cimermanova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Erazmus aneb ako žijú stážisti na Hvězde...</title>
      <description>hmm, tak žeby som konečne začala písať, keď som si už ten blog urobila?...tak jo....tak dnes to bude asi o Ivi a o tom, že práve je na ceste späť do Chorvátska...je to veľmi veľmi zvláštny pocit, keď sa s niekým lúčite a je o to zvláštnejší, keď sa zamyslíte nad podstatou toho, čo v danej chvíli cítite, v respektíve asi by bolo fajn písať v prvej osobe, lebo každý z nás určite prežíva iné emócie...a záleží aj na čase, mieste, osobe, ..no proste okolnostiach a tak...ale ak odchádza niekto blízky a nie je vôbec jasné, či sa ešte niekedy uvidíte, je to taký hrozne zvláštny pocit, ktorý by som prirovnala veľmi odvážne až k strate človeka v dôsledku smrti, len s tým rozdielom, že ak je smrť nečakaná, vyvolá to veľmi búrlivé a nepríjemné emócie a tiež tam nie je väčšinou žiadna nádej na zmenu daného stavu vecí....lenže keď zrazu odíde do neznáma a veľmi ďaleko človek, ktorý vám prirástol k srdcu, a vy viete, že diaľka nie je práve utužovač vzťahov, že minimálne v najbližších niekoľkých rokoch budete delení touto vzdialenosťou, zdá sa mi byť ten pocit dosť podobný...proste niečo ako koniec a smútok zo straty, pretože, či už chcem alebo nie, ten vzťah sa nepochybne zmení. Pretože maily a s</description>
      <guid isPermaLink="false">236f5433-3404-43d2-a1c9-2a4ce2feeafe</guid>
      <pubDate>Thu, 25 Jan 2007 20:06:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/cimermanova/lifestyle/erazmus-aneb-ako-ziju-stazisti-na-hv-zde</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
