<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Mária Cingelová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/cingelova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Keď sa mi chce dovracať sa..</title>
      <description>.. z toho, že existujú ľudia, ktorí sú naivní ešte v päťdesiatke. Keď mi raz zlomí ruku, prisahám, že nebudem plakať. Plakala som keď mi vzal sny. O tom ako by to malo fungovať. Zlomená ruka sa dá stále zafixovať. Keď mi raz ešte niekto povie, že nemám dosť úcty, upľujem mu (nielen) topánky ( nielen tie) z povianočného výpredaja u Garfielda.</description>
      <guid isPermaLink="false">83bf1177-fc65-4e5f-8c6b-32d8d32d3569</guid>
      <pubDate>Fri, 13 Feb 2009 18:47:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/cingelova/nezaradene/ked-sa-mi-chce-dovracat-sa</link>
    </item>
    <item>
      <title>made of útek</title>
      <description>Kedysi sme sa zvykli modliť spolu kľačiac na starodávnom koberci ešte po prababičke v detskej izbe, o ktorú som sa delila s mamou ( otec ju vyhnal zo spálne, oficiálny dôvod, hlasné chrápanie). Dnes kľačím sama, v posteliach tíško spia moje deti a ja premýšľam, čo bude a ako sa nezblázniť.</description>
      <guid isPermaLink="false">34ffb3b9-ea8e-486d-bc3f-f81945d2e8de</guid>
      <pubDate>Fri, 16 Jan 2009 20:02:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/cingelova/sukromne/made-of-utek</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
