Rusi a Bielorusi sú za konflikt na Ukrajine bojkotovaní v športe už niekoľko rokov. Toto rozhodnutie rozdeľuje ľudí na dva tábory – na tých, ktorí sú za tento zákaz, a na tých, ktorí sú proti nemu. To, či je tento krok správny, nechám na vás. Osobne ho považujem za jeden z relevantných nástrojov, ktorým možno ovplyvniť dianie v krajinách vedúcich konflikty.
V súčasnosti sme však svedkami konfliktu (niektorí ho označujú za genocídu) v Gaze a pokračujúceho imperialistického správania Spojených štátov. Otázka absencie americkej či izraelskej vlajky na olympijských hrách sa však na stôl vôbec nedostáva. Je to fér?
Pri Spojených štátoch sa často uvádzajú argumenty o nelegitimite venezuelského prezidenta či o iránskom jadrovom programe. V oboch prípadoch však išlo podľa kritikov o nevyprovokovaný zásah voči cudzej suverénnej krajine. Odvahu na krok, akým by bol zákaz americkým športovcom (v mnohých športoch favoritom) súťažiť, by sme v západnom svete hľadali len ťažko. Neexistuje ani len ochota začať o tom diskusiu.
V prípade Izraela je debata odlišná. Izrael pácha v Gaze podľa "najrelevantnejšej" medzinárodnej organizácie OSN, genocídu. Napriek tomu môže bez problémov vyslať svojich športovcov na olympiádu pod vlastnou vlajkou bez toho, aby niesol športové dôsledky za svoje kroky. Kritici tvrdia, že Izrael pácha podobné, ak nie horšie zločiny než Rusko na Ukrajine, no čelí oveľa menším, priam minimálnym konzekvenciám.
Ide teda o otázku dvojitého metra zo strany medzinárodných spoločenstiev. Ak chceme zachovať dôveru v medzinárodný poriadok, takáto nerovnosť by v ňom nemala existovať.
