Svetom sa šíri fenomén zvaný „kríza mužstva“, ktorý vplýva na psychiku mladých mužov a zároveň dáva vietor do plachiet krajne pravicovým až extrémistickým politikom. Táto kríza nie je v spoločnosti vôbec komunikovaná a často sa prehliada, čo môže vyvolávať v mužskej časti obyvateľstva pocit, že nikoho nezaujímajú. Práve tento priestor využívajú vyššie spomínaní politici. Pod záštitou „konzervativizmu“ sa snažia vrátiť do spoločnosti „pôvodné úlohy“ oboch pohlaví.
Erik Kaliňák a Richard Glück sa radia medzi tzv. „mladé pušky“ strany SMER. Ich agenda spočíva najmä v šírení nenávisti, dezinformácií a neustálych útokoch na každého, koho označia za nepriateľa. SMER sa však od posledných volieb začal usilovať aj o iných voličov než o „karafiátové starenky“. V extrémistických vodách začali loviť voličov antisystému, najmä mladých mužov zasiahnutých „krízou mužstva“. V rámci tejto agendy navštívili populárnych bratov Tateovcov, obžalovaných z viacerých trestných činov. Trestná činnosť, samozrejme, nie je strane SMER cudzia – a to ani v podobných prípadoch, ako sú tie, z ktorých sú obvinení spomínaní bratia (napr. kauza Čistý deň).
Tieto „smerácke pušky“ tak vysielajú signál verejnosti, že je v poriadku mať názory podobné tým, aké zastávajú Tateovci. Erik Kaliňák zrejme strávil priveľa času na Minecrafte na plochom svete s Machalom a zabudol, že je zároveň europoslancom, šéfom zboru poradcov predsedu vlády a podpredsedom najsilnejšej strany v NR SR. Takéto gesto preto vysiela silný signál a presviedča časť verejnosti o „neškodnosti“ činov a slov bratov Tateovcov.
Zo strany opozície síce zaznela kritika „mladých pušiek“, no opozícia absolútne neotvára tému krízy mužstva ani návrhy na jej riešenie. Vychovávame si tak generáciu mužov aj žien inklinujúcich k autokratickým až diktátorským režimom – či už pravicovým (fašistickým), alebo ľavicovým (komunistickým). Samozrejme, že mladým puškám je jedno, ako tento problém rastie, pretože ide len o lacný politický marketing so snahou zvýšiť preferencie strany SMER.
Mladí fašisti by však mali vedieť, že agendou SMER-u ako sociálno-demokratickej strany je napríklad spravodlivé prerozdelenie zdrojov na pomoc sociálne slabším, vyššie daňovo-odvodové zaťaženie či posilňovanie práv pracujúcich. Ale to je, samozrejme, len vtip – pretože SMER nie je žiadnou sociálnou demokraciou. V skutočnosti ide o lacný populistický nacionalizmus v červenom prevleku so zoznamom káuz prikrytých prachom.
