Keď sme pani Halynu navštívili prvýkrát, jej malý dom v obci Bondari niesol viditeľné stopy po výbuchu. Okná boli rozbité, strecha, fasáda aj plot poškodené črepinami. Na stenách zostali diery a odkryté miesta provizórne zakrývali kusy materiálu, aby dovnútra nepršalo.
Pôvodne sme prišli práve kvôli oknám. Výbuchy, ktoré 1. apríla zasiahli obce Bondari a Sachny v Sumskej oblasti, poškodili viac ako desať domov. Na väčšine z nich bolo potrebné vymeniť rozbité okná alebo opraviť strechy. Halynin dom však dopadol horšie než ostatné. Jeden z výbuchov nastal v jeho bezprostrednej blízkosti.
Strechu opravila obec. Pri obhliadke sme však zistili, že samotná výmena okien problém nevyrieši. Dom potreboval rozsiahlejšiu obnovu. Zateplili sme preto jeho steny minerálnou vatou, opravili fasádu a doplnili obklad. Nešlo pritom iba o vzhľad. Zateplenie pomôže domu lepšie udržať teplo a znížiť náklady na kúrenie.
Domov musela opustiť už raz
Pani Halyna žije v obci Bondari takmer tridsať rokov. Do Sumskej oblasti sa s rodinou presťahovala v roku 1997, keď museli pre následky jadrovej katastrofy opustiť svoj domov v černobyľskej zóne. Hoci od havárie v Černobyle uplynulo vtedy už viac ako desať rokov, úrady presídľovali obyvateľov a obyvateľky aj v 90. rokoch. Mnohí sa preto sťahovali až s časovým odstupom. Patrila medzi ne aj rodina pani Halyny.
Ani nový začiatok nebol jednoduchý. O rok neskôr zomrel Halynin otec, neskôr aj mama. So súrodencami zostali sami. Keď už so sestrou nedokázali zo svojich príjmov udržiavať väčší rodinný dom, presťahovali sa do menšieho domu v Bondari. Práve ten sa postupne stal Halyniným domovom.
Dnes v ňom žije sama. Nemá deti, stará sa o záhradu, pestuje zeleninu a kvety a všetku prácu okolo domu zvláda vlastnými silami. Jej jediným pravidelným príjmom je dôchodok 3 577 hrivien, približne 70 eur.
Vojna prišla aj sem. Na začiatku rozsiahlej ruskej invázie bola obec viac ako mesiac pod ruskou okupáciou. Počas aprílového útoku Halyna videla drony prelietavajúce ponad svoj dom aj požiare v susedstve. Črepiny dopadli na jej pozemok a len tesne minuli psa.
Opraviť následky útoku sama nedokázala.
Prečo opravovať dom, keď vojna pokračuje?
Je to otázka, s ktorou sa pri obnove domov na Ukrajine stretávame pravidelne.
Ako vysvetľuje Andrea Bednáriková, vedúca programu podpory núdzového bývania organizácie Človek v ohrození na Ukrajine, najmä starší ľudia často nechcú opustiť svoje domovy ani pre vojnu. Pre mnohých je dom miestom, kde prežili väčšinu života. Majú pri ňom záhradu či hospodárstvo a udržiavajú väzby s miestnou komunitou. Na Ukrajine zároveň chýbajú kapacity, ktoré by všetkým obyvateľom a obyvateľkám poškodených domov umožnili presťahovať sa a dlhodobo dôstojne žiť inde.
Cez zničené okná, strechy a fasády prenikajú do domov dážď, vlhkosť a mráz. Domy preto poskytujú menej bezpečné podmienky na život a domácnosti musia vynakladať viac peňazí na vykurovanie. Včasná oprava chráni domy pred ďalšími škodami a ľuďom umožňuje pokračovať v bežnom živote.
Pomoc však poskytujeme len v oblastiach, kde bezpečnostná situácia obnovu umožňuje. Nepracujeme v bezprostrednej blízkosti frontovej línie, kde prebiehajú vládou riadené evakuácie, ale v zasiahnutých lokalitách vzdialených viac ako 50 kilometrov od ruských hraníc. Pri každej obnove zároveň zohľadňujeme aktuálnu bezpečnostnú situáciu.
Oprava domov tak ľuďom umožňuje zostať v prostredí, ktoré poznajú, znižuje ich každodenné výdavky a pomáha im udržať si dôstojné podmienky na život.
„Samozrejme, riziko opakovaných útokov a poškodení je v Ukrajine reálne, ale zároveň je veľmi dôležité pracovať na obnove a podporovať ju, všade kde je to možné, keďže to miestnym ľuďom dodáva nesmiernu silu, nádej a vieru, že v tom všetkom nezostali sami,“ dodáva Andrea Bednáriková.
Halyna zo zeleného domu
Keď sme sa do Bondari po dokončení prác vrátili, dom vyzeral úplne inak.
Pred svetlozelenou fasádou nás čakala útla usmievavá žena v bodkovaných šatách. Z obnovy mala neskrývanú radosť. Previedla nás celým domom a ukázala nové okná aj ďalšie opravené časti. Tešili ju aj tie najmenšie detaily.
„Odviedli naozaj krásnu prácu. Veľmi sa mi to páči. Ani som nečakala, že na všetky okná namontujú aj sieťky proti hmyzu. Všetko urobili tak, ako sa patrí. Dokonca vrátili na miesto aj anténu, ktorú výbuch strhol. Veľmi ďakujem všetkým, ktorí to pre mňa urobili. Sama by som to nikdy nezvládla. Veď môj „veľký“ dôchodok je len 3 577 hrivien (približne 70 eur),“ hovorí pani Halyna.
Nové okná a zateplenie jej však nepriniesli iba opravený dom. Vnútri bude počas zimy jednoduchšie udržať teplo a Halyna spotrebuje menej paliva. Ako sama odhaduje, túto zimu by jej na vykurovanie mohlo stačiť už len jedno auto dreva.
Na prvý pohľad ide len o malý domček. Pre pani Halynu je však miestom, o ktoré sa celé roky stará a ktoré napriek všetkému stále nazýva domovom. Obnova pre ňu neznamenala len nové okná či fasádu, ale predovšetkým možnosť zostať doma.
