Keď sa na Slovensku hovorí o vojne na Ukrajine, najčastejšie sa spomínajú frontové línie, veľké mestá či diplomatické rokovania. Oveľa menej pozornosti sa venuje mestám, ktoré neležia priamo na fronte, no vojna v nich každodenne ovplyvňuje život miestnych.
Jedným z nich je aj Konotop v Sumskej oblasti. Mesto s približne 80-tisíc obyvateľmi leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc. Vojna je tu prítomná neustále – v pravidelných leteckých poplachoch, poškodených budovách aj v každodenných rozhodnutiach miestnych ľudí. Práve sem smerovala naša zatiaľ posledná pracovná cesta na Ukrajinu.
Človek v ohrození pôsobí na Ukrajine už od roku 2014 a nepretržite pomáha aj v piatom roku plnoformátovej vojny. Za ten čas sme poskytli pomoc státisícom ľudí. Dodávame humanitárnu pomoc, opravujeme poškodené budovy a protiletecké kryty a pomáhame tým najzraniteľnejším, ktorých vojna pripravila o pocit bezpečia. Cieľ našej návštevy v Konotope bol jednoduchý – stretnúť sa s partnermi a ľuďmi, ktorým sme pomohli, vidieť výsledky našej práce na vlastné oči, odovzdať humanitárnu pomoc a hovoriť s tými, ktorých podporíme v nasledujúcich mesiacoch.
Mesto, ktoré sa učí fungovať napriek vojne
Keď sme začiatkom februára tohto roka viezli prvé generátory do Sumskej oblasti v rámci zbierky „Teplo pre Ukrajinu”, nebola to jednoduchá misia. Cesty pokrýval ľad a situáciu ešte zhoršoval mrznúci dážď. Dnes však vieme, že každá prekonaná prekážka stála za to.
V Konotope sme sa stretli aj s Ihorom Lemenčukom, riaditeľom komunálneho podniku, a Pavlom Dudkom, vedúcim Konotopskej okresnej vojenskej správy. Obaja nám priblížili, akým výzvam čelila miestna komunita počas masívnych výpadkov elektriny v zime spôsobených ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru.
Ihor Lemenčuk nám vysvetlil, že počas najťažšieho obdobia boli obyvatelia bez elektriny aj 16 až 18 hodín denne. V takých podmienkach sa fungovanie základných služieb stalo mimoriadne náročným.
„Bez generátora by celý systém jednoducho zamrzol a neprežili by sme to,“ povedal Ihor Lemenčuk.
Generátor, ktorý komunita získala začiatkom februára, následne dva mesiace nepretržite zabezpečoval prevádzku kotolne vykurujúcej nemocnicu a materskú školu. Vďaka nemu mohol zdravotný personál pokračovať v práci a pacienti, pacientky aj deti zostať v teple a bezpečí. Podľa Lemenčuka využíva nemocnicu, polikliniku a škôlku približne dvetisíc obyvateľov mesta.
V Konotope sme videli, ako náš generátor pomohol miestnej komunite prekonať zimu.
Hoci dnes už pravidelné výpadky elektriny nie sú bežné, bezpečnostná situácia zostáva veľmi napätá, čo sme sami aj zažili. Sirény v meste znejú prakticky každý deň a región je neustále vystavený útokom bezpilotných lietadiel. „Žiaľ, vojna sa nekončí a nepriateľ stále zvyšuje svoje schopnosti vykonávať útoky rôznymi prostriedkami,” dodáva Pavol Dudko.
Deti v Konotope trávia školské dni v krytoch
V miestnej škole nás privítala riaditeľka Tetiana Kyryčenko. Previedla nás priestormi dnes nevyhovujúceho školského krytu a ukázala, čo všetko si vyžaduje opravu, aby tu našli deti nielen bezpečie, ale aj kvalitný priestor na vyučovanie. Podľa nej sú práve rekonštrukcie krytov na Ukrajine, zvlášť v Sumskej oblasti a meste Konotop, jednou z najvyšších priorít, keďže deti sa v nich nachádzajú takmer celý deň.
„Vyučovanie začína o 8.00 a trvá do 15.30. Celý tento čas sa deti nachádzajú iba v kryte. Preto im treba vytvoriť bezpečné a komfortné podmienky,“ vysvetľuje Tetiana Kyryčenko.
Tento kryt je jedným z troch, ktoré plánujeme v Sumskej a Černihivskej oblasti zrekonštruovať. Cieľom je opraviť a dobudovať ventiláciu, toalety, elektroinštaláciu, vykurovanie, osvetlenie aj základné vybavenie tak, aby sa v krytoch mohlo počas leteckých poplachov aspoň čiastočne pokračovať vo výučbe.
Boli sme v priestoroch školského krytu, ktorý v najbližších mesiacoch zrekonštruujeme aj vďaka vašej podpore.
Pani riaditeľka sa aj v mene všetkých žiakov a žiačok z Konotopu poďakovala za pomoc, ktorú im poskytujeme. K tejto pomoci sa môžete pridať aj vy prostredníctvom portálu Donio.sk.
O niekoľko hodín neskôr
Po návšteve Konotopu sme pokračovali podľa plánu. Večer sme sa ubytovali a pripravovali na ďalší pracovný deň.
V skorých ranných hodinách 20. mája však našu cestu prerušil útok ruského dronu.
Ten zasiahol časť nášho ubytovacieho zariadenia, v ktorej sa v tom čase našťastie nenachádzali žiadni hostia. Útok si nevyžiadal obete ani vážne zranenia, zanechal však za sebou rozsiahle škody. Úplne zničené bolo aj naše auto, ktoré využívame pri humanitárnej práci na Ukrajine a na presuny medzi komunitami, ktorým pomáhame. V čase zásahu sa v ňom nachádzala aj humanitárna pomoc určená pre vnútorne vysídlených ľudí.
Stačilo len niekoľko metrov a ten deň sa mohol skončiť pre nás tragicky. Keď sme sa pozerali na rozsah škôd, uvedomili sme si však niečo podstatné. To, čo pre nás bolo výnimočnou a šokujúcou skúsenosťou, je pre mnohých Ukrajincov a Ukrajinky súčasťou každodennej reality.
„Najsilnejšie na tom všetkom je vidieť, ako sa Ukrajinci a Ukrajinky napriek vojne nevzdávajú. Ráno po nočných útokoch idú opäť do práce, deti schádzajú na vyučovanie už rovno do krytov pod školami a hasiči aj záchranári sú vždy okamžite na miestach útokov. Krajina funguje aj napriek tomu, že nad ňou každý deň lietajú rakety a drony. A práve preto sa nevzdáme ani my,“ hovorí riaditeľka Človeka v ohrození, Andrea Najvirtová.
V skorých ranných hodinách 20. mája padol na naše ubytovanie ruský dron
Humanitárna pomoc zhorela spolu s vozidlom
Spolu s naším autom zhorela aj humanitárna pomoc určená pre kolektívne centrum v jednej z obcí v okrese Šostka. Pomoc pozostávala z elektrických diek, kuchynského vybavenia, hrncov a ďalších základných potrieb pre domácnosť. Najväčšou stratou sú však výkonné powerbanky, ktoré mali slúžiť ako záložný zdroj energie v období výpadkov elektriny. Práve tie v centre aktuálne najviac chýbajú.
V kolektívnom centre žije štrnásť ľudí evakuovaných z pohraničných obcí – medzi nimi jedno dieťa, viacerí seniori a traja ľudia so zdravotným postihnutím. Zariadenie sme už dávnejšie zásobili základným vybavením vrátane chladničiek, elektrických sporákov a kuchynskej linky, ktoré mali doplniť ďalšie potrebné veci.
Aj napriek útoku pokračujeme ďalej
S veľkým znepokojením sledujeme, že útokov na humanitárne organizácie na Ukrajine pribúda. Terčom sa stávajú sklady, zásobovacie trasy aj miesta distribúcie pomoci. V deň, keď dron padol na naše ubytovanie, zasiahlo Rusko zároveň sklad OSN s humanitárnou pomocou v hodnote približne milión dolárov.
Takéto udalosti sú pripomienkou, že nebezpečenstvo sa na Ukrajine netýka len frontových línií. Dopadá na civilistov, školy, nemocnice aj na pomoc, ktorá má zmierňovať následky vojny.
Napriek tomu – alebo práve preto – budeme v našej práci pokračovať.
Počas návštevy Konotopu sme sa rozprávali s ľuďmi, ktorí ani po rokoch vojny nestratili odhodlanie zostať vo svojich domovoch a budovať budúcnosť svojich komunít. Práve oni sú dôvodom, prečo pomoc nesmie prestať.
„Úprimná a srdečná vďaka celému slovenskému národu. Ďakujeme vám, že podporujete Ukrajinu. Našim deťom pomáhate získať vzdelanie, našim ľuďom mať teplo vo svojich domovoch. Ďakujeme, že nás morálne podporujete a stojíte pri nás, bok po boku v týchto najťažších skúškach pre akúkoľvek krajinu. Ďakujeme nesmierne, sme radi, že máme takých bratov, ako ste vy.”
Týmito slovami nás privítal na začiatku návštevy starosta mesta Konotop, Artem Semenichin. Hoci sa naša nedávna cesta na Ukrajinu skončila predčasne, miesta, ktoré sme stihli navštíviť, aj ľudia, ktorých sme stretli, v nás zanechali silný odkaz. Sú pre nás dôkazom, že v pomoci má zmysel pokračovať aj naďalej.
