snazim sa vyhybat plytkosti, ceste po povrchu, unavuje a zbytocne pri nej stracate cas, prezit hlbku v comkolvek co robite, citite je pre mna jeden z najvacsich darov zivota, aj ked si niekto moze povedat naco si komplikovat zivot... Zoznam autorových rubrík: názor, Súkromné, Nezaradené
Zvláštne. Čím som starší a zrelší akoby som prichádzal bližšie k svojej podstate. Životné skúsenosti a otvorenosť k sebe samému ma posúvajú v sebapoznaní do hladiny uvedomovania si toho, kto vlastne som, čo v živote chcem robiť a ako chcem žiť.
Stretol som na ulici človeka. Človeka, ktorého som poznal a hoci sme nikdy neboli priatelia, ba dokonca sa ani nezdravíme a mám silnú pochybnosť, či ma vôbec v nejakej vzájomnej súvislosti registruje, zapamätal som si ho. Navždy. Práve cez neho som pochopil aká je dnes cena jedného ľudského života....
Nasledujúce myšlienky sú spojené s mojim začiatkom, alebo presnejšie povedané skoncovaním. S čím ? No predsa mäsom, mäskom, mäsíčkom, je na vás ako si ho nazvete. Asi pred dvomi rokmi som sa stal vegetariánom. Čo ma k tomu viedlo ? A viete, že už ani neviem. Nie je to tak dávno, pamätám si to, v tom problém nie je. Skôr v niečom inom. Stačí totiž v spoločnosti, pri debate s niekým spomenúť, že ste vegetarián a ďalšia otázka, ktorá padne bude stopercentne takáto : „A čo ťa k tomu viedlo, prečo si vegetarián?“
Prečo potrebujeme každého okamžite zaradiť vo svojom racionálnom pseudosystéme ? A najlepšie až za nás ? Toľko na ňom niečo hľadať, až získame imaginárnu presilu. Ideálne pre to sú obyčajne negatívne vlastnosti a ich prejavy a keď sa už nenájdu tak čo, dobrý je aj vzhľad toho druhého, jeho oblečenie. Odlišnosť. A prečo imaginárnu ? Lebo často pri svojej tendencii sebaklamu prehliadame to, že podobnou „kvalitou“ disponujeme aj my sami. Veď všetko sa dá vysvetliť tak krásne presvedčivo, až tomu sami uveríme. Žiarlivosť premeníme na hlboký záujem, nezodpovednosť zameníme za slobodu, závisti pripíšeme našu schopnosť vidieť situáciu jedinečne objektívne a triezvo. Odlišnosť. Tá nás provokuje, doslova ohrozuje. Nedá nám pokoj, strácame totiž pri nej istotu. A tak odsudzujeme...
Aha, zasa sa mi potvrdilo, že nie som normálny. Tentokrát však stačilo tak málo. Nemusel som sa ako obvykle vnárať do sveta vnútorných bojov, konfrontácií so samým sebou, nebolo potrebné ani plávať vo víre depresií nad zmyslom svojho bytia a jeho naplnenia, ani následnej únavy z večnej cesty hľadania rovnováhy.
