názor

Zvláštne

roman csikos

Zvláštne

Zvláštne. Čím som starší a zrelší akoby som prichádzal bližšie k svojej podstate. Životné skúsenosti a otvorenosť k sebe samému ma posúvajú v sebapoznaní do hladiny uvedomovania si toho, kto vlastne som, čo v živote chcem robiť a ako chcem žiť.

  • 9. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 695x
  • 10
Pozor, nášľapné mäsité míny

roman csikos

Pozor, nášľapné mäsité míny

Nasledujúce myšlienky sú spojené s mojim začiatkom, alebo presnejšie povedané skoncovaním. S čím ? No predsa mäsom, mäskom, mäsíčkom, je na vás ako si ho nazvete. Asi pred dvomi rokmi som sa stal vegetariánom. Čo ma k tomu viedlo ? A viete, že už ani neviem. Nie je to tak dávno, pamätám si to, v tom problém nie je. Skôr v niečom inom. Stačí totiž v spoločnosti, pri debate s niekým spomenúť, že ste vegetarián a ďalšia otázka, ktorá padne bude stopercentne takáto : „A čo ťa k tomu viedlo, prečo si vegetarián?“

  • 7. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 472x
  • 61
Aj takto sa žije, alebo miesto v nás

roman csikos

Aj takto sa žije, alebo miesto v nás

Prečo potrebujeme každého okamžite zaradiť vo svojom racionálnom pseudosystéme ? A najlepšie až za nás ? Toľko na ňom niečo hľadať, až získame imaginárnu presilu. Ideálne pre to sú obyčajne negatívne vlastnosti a ich prejavy a keď sa už nenájdu tak čo, dobrý je aj vzhľad toho druhého, jeho oblečenie. Odlišnosť. A prečo imaginárnu ? Lebo často pri svojej tendencii sebaklamu prehliadame to, že podobnou „kvalitou“ disponujeme aj my sami. Veď všetko sa dá vysvetliť tak krásne presvedčivo, až tomu sami uveríme. Žiarlivosť premeníme na hlboký záujem, nezodpovednosť zameníme za slobodu, závisti pripíšeme našu schopnosť vidieť situáciu jedinečne objektívne a triezvo. Odlišnosť. Tá nás provokuje, doslova ohrozuje. Nedá nám pokoj, strácame totiž pri nej istotu. A tak odsudzujeme...

  • 10. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 859x
  • 15
Susedia v nás

roman csikos

Susedia v nás

Aha, zasa sa mi potvrdilo, že nie som normálny. Tentokrát však stačilo tak málo. Nemusel som sa ako obvykle vnárať do sveta vnútorných bojov, konfrontácií so samým sebou, nebolo potrebné ani plávať vo víre depresií nad zmyslom svojho bytia a jeho naplnenia, ani následnej únavy z večnej cesty hľadania rovnováhy.

  • 7. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 836x
  • 2
Skryť Zatvoriť reklamu