Mimikry – aktívne napodobnenie niečoho iného
Podstata: organizmus napodobňuje iný organizmus alebo objekt, aby získal výhodu (prežiť, odradiť predátora, prilákať korisť).
Kľúčové znaky mimikry:
je to napodobňovanie konkrétneho modelu (iné zviera, rastlina, predmet),
cieľom je ovplyvniť správanie pozorovateľa,
pozorovateľ je často iný živý tvor (predátor, korisť).
Pointa: mimikry je imitácia niečoho konkrétneho.
Tehla čo nie je tehlou - mimikry na tunajší spôsob. Výsledok? Kradnúť a zakrývať...
Pomáhať a chrániť
Plot čo…
Plot okolo Kukurice je presne ten typ stavby, pri ktorej človek začne vetu a už ju nemusí dokončiť. Spadne mu sánka aj prázdna peňaženka...
Plot čo…
…stojí takmer milión…má (?) imitáciu tehál, lebo sme si zvykli na Potemkiádu, pretvárku, fejk, falzifikát, gýč. Aj si zvykneme na blednúce gýčové vyfarbenie, odlupujúce sa náterové vrstvy, prekvitajúce zelené machy, najmä tie nežiadúce, vápenné výkvety, ofŕkané zasolené plochy, škrabance, lúpanie, šúverenie náteru. Paródia na design, štýl, vkus, účel. Svieti ako moskovské námestie pred vojenskou prehliadkou. Má vraj raster proti sprejerom, hoci sprejeri už roky sprejujú po štáte a nikto ich neodradil a sú aj vkusné diela.
To nevymyslíš
"Tehly" vo farbe tmavého oranžového kadmia, čierne škáry. Výborný podklad pre pestré lunaparkové maľovánky, figurínky, figúry, karikatúry gašparkov, gašparov, šašov a šaškov, hranolové výjavy... portréty ľudí zalezených v limuzínach, reklamné plochy pre pisoáre, machové steny, gauče... a iné vnútornosti Kukurice. Výplod nejakého inziťáka od pokladne, vzor gýču, jeho reprezentant. Vraj sa to podobá realite: Tehličky vo farbe kečupu, čierne akože maltové vápenné či cementové škáry, škáry čo nie sú previazané. Toto sa prezentuje ako stavebné dielo? Hanba na zbytok volebného obdobia. Tuposť. Koľko rokov sa na tento nezmysel budeme musieť pozerať? Ale príroda je milosrdná a farba časom opadne, vybledne. A ďalší milión v p....i
Možno plocha na výtvory,
na kriedové nápisy, ak sa na povrch dá písať, možno plagátová plocha, ak sa lepičovi podarí prísť ku stene a ostreľovač nebude až tak pomáhať chrániť Kukuricu.
https://blog.sme.sk/cuchran/spolocnost/na-dlazbe-mesta-biela-ciara-obdobie-kriedy-nastava
Možno plocha, miesto pre popínavé rastliny, oddych, prírodu, hry, šport, namiesto hlavní strážcov...
Pri Kaliňákovej Kukurici maľujú falošné tehly: Zakázku za 770-tisíc eur mala získať firma spájaná so Smerom | interez.sk
A teraz sa šepká, že pribudne nad plotom aj ostnatý drôt.
Samozrejme, že pribudne. Nie ako výtvarný prvok, ale preto, že sa cez neho blbo lezie. Ostnatý drôt je v tejto krajine ako čerešnička na torte — len tá torta je z betónu a stojí milión. Vstup zakázaný. Pohľad zakázaný. Názor zakázaný... Ostnatý drôt je v tejto krajine známy, dlho používaný, osvedčený, je tunajším symbolom krajiny.
Keď sa naň človek pozrie, okamžite mu napadne Moskva. Nie tá turistická, okázalá, ale tá oplotená, kde bariéry nechránia ľudí, ale moc. Ploty, ktoré neoddeľujú priestor, ale realitu od propagandy. Ploty, ktoré stoja preto, aby občan nevidel, čo sa deje za nimi — a aby sa nemohol pýtať, prečo sa to deje.
A teraz tu máme slovenskú verziu.
Plot čo… chráni kukuricu pred občanom. Plot čo… zakrýva hanbu, nie hodnotu. Plot čo… je rýchlejší než akákoľvek nemocnica, ktorá sa mala postaviť. Plot čo… je dôkaz, že štát vie budovať — len nie to, čo by mal.
A človek si hovorí:
Možno je to celé metafora. Možno štát nechce chrániť Kukuricu. Možno chce chrániť seba. Pred občanom. Pred otázkami. Pred tým nepríjemným momentom, keď sa niekto opýta: „A čo nemocnice?“
Keď väznice praskajú vo švíkoch - Vladimír Čuchran - (blog.sme.sk)
Plot okolo Kukurice je toho dôkazom. Plot za takmer milión, ktorý vyzerá, akoby sa štát rozhodol, že kukurica je strategický materiál. Možno sa raz dozvieme, že v nej nie sú zrná, ale tajné dokumenty. Alebo len obyčajná hanba, ktorú treba obložiť imitáciou akože tehál, aby nebola taká viditeľná. A čuduj sa svete, hanba sa zviditeľnila.
Lebo nemocnica sa nedá obložiť imitáciou tehál. Nemocnica sa nedá zakryť LED obrazovkou. Nemocnica sa nedá obhájiť rastrom proti sprejerom. Na nemocnice, ľudí, zdravie sa zvysoka ...e.
A tak tu stojíme, lamentujeme, pozeráme sa ako vždy, úrady mlčia, ľudia čučia
Plot čo… rastie, vlastne nie, maľuje sa, snáď i tapetuje, fabuluje. Nemocnica nie. Tá buď stojí alebo padá. "B" je správna odpoveď. Kukurica má ochranu, pacient nie. A štát sa tvári, že všetko je v poriadku, lebo plot čo… je hotový.
Možno raz budeme mať nový štátny znak:
dvojkríž, traja ... a za nimi plot čo… s ostnatým drôtom.
A pod tým nápis:
„Slovensko — krajina, kde sa realita oplotí skôr, než sa opraví.“
Na Slovensku sa už roky rieši,
že nemocnice padajú, lekári a aj iní odchádzajú a pacienti čakajú a nedočkajú sa. Ale to je stará správa. Tak stará, že by sa dala zaradiť do folklóru. Niečo ako „Ej, horička zelená“ — len v našej verzii je to „Ej, nemocnica nepostavená“.
A tak štát našiel nový spôsob,
ako ukázať, že vie budovať. Nie nemocnice, nie infraštruktúru, nie systém. Ale ploty, zábrany, ochrany, stráže, bariéry, nenávisť, klamstvo, babráctvo...
Plot má raster, ktorý má odradiť sprejerov. (výrok leta, následok neklimatizovaného rozhovoru)
To je roztomilé, lebo sprejeri už roky sprejujú po štáte a nikto ich neodradil.
Plot má LED obrazovku, ktorá svieti tak, že by sa podľa nej dali riadiť pristátia na letisku.
A keď sa ľudia sťažujú, že im to svieti do spálne, štát im sľúbi, že to možno raz vypne.
Ako keď rodič sľúbi dieťaťu, že „uvidíme“.
A čo nemocnica v Prešove?
Mlčanie, zametanie pod koberec. Možno sa namiešava farba na namaľovanie fejkovej nemocnice na oblohu. Milovníci chemtrails sú v rozpakoch.
Ako celoživotný stavbár, technik sa hanbím za terajšiu úroveň stavebníctva.
