Deti sa menia na malé roboty, dospelí na unavených operátorov vlastného života. Reklama zožrala človečinu a človek sa stratil vo vlastnom vynáleze. Možno je čas pripomenúť si, čo znamená byť človekom – a prečo na tom ešte stále záleží.
Človek, ktorý zabudol byť človekom
Moderný svet sa tvári, že je múdry, rýchly a efektívny. Akože smart. Pomaly tomu nik nerozumie, čo to znamená, ale je to moderné a v každom médiu.
Ale keď sa naň pozrieme bez pozlátka, vidíme niečo iné:
človeka, ktorý sa stratil vo vlastnom vynáleze.
Technológie mali slúžiť ľuďom. Dnes slúžia samy sebe. A človek sa stal len príveskom, ktorý má klikať, sledovať, reagovať, kupovať, hodnotiť, potvrdzovať a prikyvovať. Reklama zožrala človečinu. Internet sa zmenil na priemysel pozornosti. A civilizácia stojí na križovatke, kde sa musí rozhodnúť: robiť pre ľudí, alebo pre biznis.
Zatiaľ vyhráva biznis
Ten, ktorý zničil prírodu, dnes kričí o jej záchrane. Ten, ktorý roky ignoroval človeka, dnes prednáša o duševnom zdraví. Ten, ktorý spôsobil chaos, dnes hovorí o poriadku.
A pritom rastie počet ľudí, ktorí sú vyhorení, sklamaní, unavení. Nie preto, že by boli slabí. Ale preto, že svet je preťažený.
Súvisiaci článok
Kde sa berie agresivita u niektorých mladých, u študentov na školách?
Sú témy, ktoré by sa mali riešiť akútne, lebo také sú. Vraždy, zabíjanie, kolaborácia, sprenevery, mafiánstvo...
Potom sa vyhrnú na kopce, nemajú na to a hromadne sa otĺkajú na miestach, kde nemajú čo robiť. Ale ako to, že sa im niečo zakazuje, prikazuje!? Veď je sloboda! A horská sa stáva taxíkom na zvoz do civilizácie.
Deti už nie sú deťmi
Sú to malé roboty, naprogramované na výkon, disciplínu, tabuľky, aplikácie, hodnotenia. Dospelí stratili zdravý rozum a deti trpia na ich hlúposti. Psychológ je dnes v škole, škôlke, možno raz aj v jasliach.
Nie preto, že deti sú choré. Ale preto, že systém je chorý.
Toto je presné a bolestivé: dieťa má byť spontánne, má sa hrať, má sa nudiť, má objavovať, má robiť chyby, má mať pocity a city, empatiu. Cítiť lásku, nie zovretý mobil namiesto psíka, láskavosti rodiny. Ale dnešný svet ho tlačí do: výkonu, disciplíny, plánov, tabuliek, aplikácií, hodnotení, agresivity, ľahostajnosti a ku psychológovi.
A výsledok?
Deti sú nervózne, úzkostné, preťažené. Nie preto, že sú slabé. Niet im čo závidieť. Ale preto, že dospelí stratili zdravý rozum. A sú aj odložené, do úschovne pred telku, PC, tablet, mobil, akoby vytratené z rodinného prostredia, vyškrtnuté z diania. Mnohí ako bezduchí drogoví zombíci. Ďalší adepti na pacientov duševných, alergických na čerstvý vzduch, čistú vodu čo sú už nedostatkovým tovarom. Vychovávateľmi sa stali sociálne siete. Hlúpe smetiská šmejdov, kde pravda, slušnosť, morálka je prisypaná nánosom sprostosti, tuposti, nenávisti, jedu, zla. A to čo je na povrchu, boduje, lajkuje, či čo, v tejto hitparáde absurdít.
A dôchodcovia?
My sme posledná generácia, ktorá mala normálne detstvo. Normálny svet. Tvorivosť, fantáziu, predstavivosť a tú nezbednú morálku.
Normálne tempo. Svet normálnych dospelých. Dôchodca dnes, nezavadziaš tu náhodou? A keď si ZŤP, cítiš to na každom kroku. Bezbariérovosť ako nejaký nadštandard? To aj dieťa s potrebnou starostlivosťou je niečo navyše? Spoločnosť zaostáva ešte aj za svorkou vlkov, kde sa o starých, chorých starajú mladší členovia svorky. Pán tvorstva sa mohol z tohto spolužitia a domestifikácie voľačo naučiť. Nie. Slabota. Egoizmus. Tuposť, nevšímavosť, apatia. Človek. Chvála bohu nie všade.
Dnes sa človek musí brániť proti vlastnému mobilu. Proti reklame, ktorá mu zablokuje obrazovku. Proti aplikácii, ktorá ho chce ovládať. Proti systému, ktorý ho nechápe. To nie je technický problém. To je symbol doby, ktorá človeka prestala rešpektovať.
A tak si kladiem otázku:
Kedy sa človek znova stane človekom?
Možno vtedy, keď si uvedomí, že technológia nie je život. Že reklama nie je pravda. Že výkon nie je hodnota. Že dieťa nie je projekt. Že človek nie je produkt.
Možno vtedy, keď si prizná, že je unavený. Že je preťažený. Že je znechutený.
Že je sklamaný, vyhorený. A že chce obyčajný, normálny, ľudský život. A útechu hľadá u psychológa.
Možno práve teraz to rieši hromada bytostí, čo chcú byť naspäť človekmi, ľuďmi, aby sa nedopracovali k planéte opíc.
