Vlastne som ani písať nechcel
Človek má niekedy pocit, že slová sú tu už len ako posledné zvyšky civilizácie, ktoré sa držia na okraji stola, zatiaľ čo celá krajina sa šmykom rúti pod neho. A ja s ňou, hoci som o to nikdy nestál. Nechcel som byť v tom istom vreci, kde sa mieša amorálka, papalášstvo a sebavedomá neschopnosť, ktorá sa tu vydáva za štátnu službu.
Hanbím sa
Nie za seba — za to, že ma niekto automaticky priradil k tejto výprave do absurdistanu. K tejto posádke, ktorá si myslí, že reprezentuje národ, hoci by v slušnej spoločnosti nedostala ani na starosť kľúče od bicykla.
Ľudia utekajú. Firmy utekajú
A tí, čo ostali, už len závodia, kto skôr zbalí kufor. Nie preto, že by nechceli žiť tu — ale preto, že tu sa už žiť nedá bez toho, aby človek denne neprehltol tri litre žlče. Prepúšťania sa tvária ako nevyhnutnosť, hoci sú len dôsledkom primitívnych, zdieračských nápadov, ktoré by v normálnej krajine neprešli ani cez dvere.
A štát?
Ten míňa, akoby mal v pivnici tlačiareň na ilúzie. Výdavky rastú, realita padá. A medzi tým sa odohráva kamarátšaft s monštrami, ktoré by v učebniciach mali byť v kapitole „Čo sa v civilizovanom svete nerobí“. Ale tu sa to robí. Tu je to dokonca program dňa.
Hádam niet oblasti, kde by to nepadalo na držtku
Školstvo, zdravotníctvo, kultúra, spravodlivosť, ekonomika, ekológia — všetko sa tu rúca ako domino, ktoré niekto postavil na krivý stôl. A keď už si človek myslí, že horšie to byť nemôže, príde ďalší deň a ukáže mu, že predstavivosť bola stále príliš slabá.
Vily na Jadrane,
škandály na hodinu presné, lúpeže s úsmevom, preslovy, tlačovky, keci o veľkosti národa, ktorý už ledva dýcha. A medzi tým obyčajný človek, ktorý sa snaží prežiť v krajine, ktorá sa tvári, že ešte funguje, hoci už dávno beží len na zotrvačnosť a drzé sebavedomie.
A ja? Ja som ani písať nechcel
Ale keď človek žije v blázinci, kde sa normálnosť považuje za provokáciu, tak mu nakoniec neostane nič iné, len si sadnúť a pomenovať to. Lebo ak už nič iné nevieme zachrániť, tak aspoň pravdu o tom, kde žijeme.
Dosť bolo...
