Vítajte na dnešnom seminári 🙂
Zopakujme si:
Súvisiaci článok
... a zas nám čosi padá. Nemocnice, to je klasicky pokus - omyl, postaviť, zbúrať... Princíp prevzatý skôr z turistického tábora začiatočníkov. Prešov
Neskutočné, čo za babrácka krajina toto je. To sa ani vypovedať nedá. Už druhá nemocnica kľaká. Debilina, blbci, idioti. Klepkať kladivkami, foto, video, na to ich je! Ako stavebný technik mám k tomu čo povedať. Laik asi nepochopí
Súvisiaci článok
Nemocnica na okraji mesta Prešov v megaprúseri a na pokraji krachu. Pokrač. čl. "a zas nám čosi padá."
Na margo vo verejnosti predkladanej témy: Stĺpy. Železobetónová nosná konštrukcia nemocnice v Prešove je navrhnutá ako monolitický rámový systém. To znamená, že stĺpy, prievlaky (nosníky) a stropné dosky sú navzájom...
Zobral som za príklad:
Prečo Baťove budovy stoja a nemocnica padá
Keď človek porovná Baťove továrne z 30. rokov s dnešnou nemocnicou, vyjde mu zvláštny paradox: V minulosti sa stavalo z betónu, ktorý by dnes neprešiel ani na záhradný chodník — a predsa to stojí. Dnes používame betóny pevnosti C35/45 či C40/50 a viac, a predsa sa nám podarí postaviť skelet, ktorý treba po dvoch rokoch búrať.
Ako je to možné?
Baťa staval masívne. Stĺp mal priemer 40–45 centimetrov, prievlak 30×60, doska 15 cm. Betón B150 alebo B170 — dnešné C12/15 až C16/20. Pevnosť nič moc, ale prvky boli hrubé, krátke, jednoduché. Statika bola ako starý bicykel: ťažký, ale nezničiteľný.
Moderná nemocnica je presný opak.
Subtílna. Akože optimalizovaná. Štíhla, chúlostivá.
Stĺpy tenké, prievlaky úsporné, rozpätia veľké. Aby to vôbec držalo, musí sa použiť betón, ktorý je na hranici toho, čo sa dá v bežnej výrobe dosiahnuť. Nie preto, že by architekt chcel luxus. Ale preto, že keď je konštrukcia „na hrane možností“, musí mať betón extrémnu pevnosť, aby to celé nespadlo.
A tu prichádza tragikomédia.
Baťovskej konštrukcii by nevadilo, keby miešač pridal o vedro vody viac.
Ani keby výstuž bola o centimeter vedľa. Ani keby betón tuhol v daždi. Rezervy boli obrovské.
Moderná nemocnica však funguje ako ultratenký notebook: stačí malá chyba a je po všetkom. O 10 % slabší betón? O 15 % horšie zhutnenie? Iné problémy? A statika sa zosype ako domček z karát.
Nie preto, že by dnešní projektanti nevedeli počítať. Ale preto, že dnešné stavby sú navrhnuté tak „efektívne“, že nemajú rezervy. A keď sa k tomu pridá zlá kontrola, zlá betonáž, materiál, zlé načasovanie a zlé rozhodnutia, výsledok je jasný:
Nie budovanie, ale sanácia a búracie kladivo
Baťa staval robustne, lebo materiál bol lacný a práca drahá. Dnes staviame subtílne, lebo materiál je drahý a čas ešte drahší. A tak sa stane, že budovy zo 30. rokov stoja ako skaly — a nemocnica z roku 2024 sa mení na stavebný odpad.
Tragikomédia?
Skôr realita stavebníctva, ktoré zabudlo, že rezerva nie je luxus, ale poistka proti ľudskej chybe.
Baťa staval z betónu B150–B200 (C12/15–C20/25)… a stojí to 100 rokov
Prečo?
Masívne prvky (stĺpy Ø 400–450 mm, prievlaky 300×600 mm, dosky 150 mm), krátke rozpätia (6,15 m), predimenzovanie (vtedy lacnejší materiál, drahšia práca → radšej hrubšie), jednoduchá statika (pravidelný raster, žiadne výstrelky), kvalitná výstuž (Baťa si ju vyrábal sám), kontrola (Baťa mal vlastné normy, vlastné miešiarne, vlastný dozor)
Typický baťovský železobetónový modul 6,15 × 6,15 m používal valcové stĺpy priemeru 400–450 mm, prievlaky približne 300 × 600 mm a stropnú dosku hrúbky okolo 150 mm. Betón bol triedy B150–B200 (dnešné C12/15 až C20/25). Napriek nižšej pevnosti betónu boli prvky predimenzované a modulárny skelet je dodnes mimoriadne stabilný.
Výsledok:
Nízka pevnosť betónu nebola problém, lebo konštrukcia bola robustná
Moderné stavby sú subtílne → musia používať vysoké triedy betónu
Dnešná architektúra chce: veľké rozpätia (8–12 m, nie 6,15 m), tenké dosky (200–250 mm), štíhle stĺpy (300–350 mm), veľké presklenia, otvorené priestory bez stien, rýchlu výstavbu, nízku spotrebu materiálu (optimalizácia nákladov)
Ale architektúra by nemala byť diktátom a sporná voči realite, bezpečnosti, schopnosti realizovania
To všetko znamená: vyššie ohybové momenty, väčšie priehyby, vyššie požiadavky na pevnosť betónu, menšie rezervy, ťažšia realizácia
Preto sa dnes používa: C30/37, C35/45, C40/50, a pri nemocniciach dokonca C50/60 na niektoré prvky. Nie preto, že by to bolo „lepšie“, ale preto, že štíhla konštrukcia to vyžaduje.
A teraz pointa: moderné subtílne konštrukcie sú extrémne citlivé na chyby
Keď máš: tenký prievlak, štíhly stĺp, vysoké zaťaženie, vysoké pevnosti betónu, minimálne rezervy, tak stačí: zlá zmes, zlé zhutnenie, zlé technologické postupy, zlé načasovanie betonáže, zlé podmienky pri tuhnutí, nedodržanie zákazu betonáže, zlá kontrola a konštrukcia je mimo návrhových parametrov a na hrane možností (viď návrhové betóny) je zamiesené na problém.
V Baťovom systéme
by to znamenalo: „stĺp má o 10 % menšiu pevnosť“ → nič sa nedeje, „prievlak má o 15 % menej výstuže“ → stále to drží, „doska má o 20 mm menej hrúbky“ → stále únosná. V zásade povedané - ľahšia a nenáročnejšia realizácia, vyššia rezerva.
V modernom systéme
odchýlka 10 % = problém, odchýlka 20 % = statické riziko, odchýlka 30 % = demolácia. Skrátka problémy, nízka rezerva.
Prečo nemocnica potrebovala vysokú triedu betónu
Lebo: má veľké rozpätia (niekde 8–9 m), má ťažké technológie (operačné sály, diagnostika), má vysoké zaťaženie (stroje, zásobovanie, vibrácie), má štíhle prvky (moderná architektúra), má nízke rezervy (optimalizácia nákladov). A keď sa k tomu pridá: nekvalitná betonáž, nedodržanie zákazu od dozora, zlá kontrola, zlá zmes, zlé postupy, zlé podmienky tuhnutia, tvrdnutia, tak výsledok je: staticky ohrozená konštrukcia, nutnosť demolácie časti skeletu.
Trocha som ako stavebný technik na dôchodku, rozvíril dianie,
hádam aj zobudil verejnosť, po prevalení sa aféry výstavby, či skôr búračky nemocnice v Prešove, lebo sa na to nemôžem pozerať a ani na tie rozličné špekulácie, konšpirácie. Tie sa točia primárne okolo kšeftov, politiky, čo je akiste hodné vyšetrovania, súdenia, odsúdenia. Ale nadhodil som tému hlavne z pohľadu stavebných procesov, o čom laická verejnosť nemá ani potuchy a odborná je nemá a zdá sa, že aj hluchá, slepá a ja občan, bývalý stavebný technik na dôchodku, by som nemal suplovať stavovské organizácie, spolky, čo by mali v spoločnosti k udalosti odborne prehovoriť. Nevenoval som sa politickej otázke, na ktorú by mala znieť jednoznačná a jediná odpoveď: rezignácia moci, vlády, ministrov, kopačky na smetisko dejín, trestnoprávna zodpovednosť megarozmerov. Ani neriešim kľučkovanie, alibizmus, podvody, k tomu by hádam v slušnej spoločnosti mala čo povedať nezávislá spravodlivosť.
Takže, ak vám, čitateľom, tento viac-menej odborný text pomôže, budem rád.
DEMOKRATI: Podali trestné oznámenie v súvislosti s výstavbou nemocnice v Prešove - Korzár Prešov SME
Existuje množstvo stavovských organizácií, ktoré by mali prehovoriť… ale zatiaľ mlčia, alebo hovoria len veľmi opatrne. Klasika.
Kto by mal prehovoriť (a je ich naozaj veľa)
Stavovské organizácie a komory
Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI)
Slovenská komora architektov (SKA)
Slovenská komora statikov
Slovenská komora stavebných technikov
Komora geodetov a kartografov
Komora stavebných materiálov
Odborné ústavy a inštitúcie
ÚSI Žilinskej univerzity (Ústav stavebníctva a infraštruktúry)
Stavebná fakulta STU Bratislava
Stavebná fakulta TU Košice
Ústav súdneho inžinierstva Žilina
Technický a skúšobný ústav stavebný (TSÚS)
Výskumný ústav stavebných materiálov
Odborné združenia
Zväz stavebných podnikateľov Slovenska
Asociácia stavebných dozorov a kontrolórov
Slovenská betónová spoločnosť
Slovenská asociácia statikov
To je obrovská masa odbornosti, ktorá by mala byť v médiách denne.
Kto sa zatiaľ ozval?
1) SKSI – Slovenská komora stavebných inžinierov
Vydala veľmi všeobecné stanovisko o potrebe „dôkladného vyšetrenia“.
Bez pomenovania problému, bez technických detailov.
2) SKA – Slovenská komora architektov
Zatiaľ skôr ticho. Architekti sa zvyčajne vyjadrujú až po statikoch.
3) TSÚS
Vyjadruje sa len k testovaniu vzoriek, nie ku konštrukcii ako celku.
4) Univerzity
Individuálni odborníci áno, ale nie oficiálne stanoviská fakúlt.
5) Statické autority
Niekoľko statikov sa vyjadrilo v médiách, ale nie ako organizácia, len ako jednotlivci.
Prečo je to ticho?
Smutné. Toto je tá tragikomická časť:
1) Všetci sa boja, že budú obvinení zo „zasahovania do vyšetrovania“
Aj keď ide o technický problém, nie trestné konanie. Alibizmus, schovávačka.
2) Mnohí odborníci sú prepojení s projektmi, firmami, ministerstvami
Slovenské stavebníctvo je malý rybník...
3) Komory sú konzervatívne a opatrné
Ich štýl je: „Počkáme na znalecký posudok.“ Nemajú ani názor, nedokážu analyzovať problematiku.
4) Politická atmosféra je toxická
Každé odborné stanovisko je okamžite interpretované ako útok na vládu alebo opozíciu, politikárčenie. Strach, nedôvera vo vlastnú odbornosť.
5) Strach z reputačného rizika
Ak sa odborník vyjadrí a neskôr sa ukáže, že niečo bolo inak, médiá ho roznesú. Ale analýza, odborné vysvetlenie problematiky by mala existovať tak či tak.
A teraz pointa: mali by prehovoriť?
Áno. A mali by to urobiť už dávno... Prečo?
ide o najväčší statický problém verejnej budovy za 30 rokov,
ide o bezpečnosť,
ide o verejné peniaze,
ide o dôveru v stavebníctvo,
ide o systémové zlyhanie, nie o jednu chybu.
A hlavne:
Ak odborné komory neprehovoria, neplnia svoje úlohy, predurčenie, k čomu sú? Priestor zaplnia politici, PR agentúry a konšpirátori. Politický investor nepochybne absolútne zlyhal a svojím postojom, nadutosťou, na verejnosti preukazovanou neznalosťou ani len nenaznačil, že čo vlastne on spáchal nepodaním žaloby súvisiacej s trestnými činmi, páchanými priamo pod jeho nosom.
A takýchto tu máme "odborníkov":
R. Kaliňák odmieta, že by v prípade nemocnice v Prešove zlyhal štát - Korzár Prešov SME
Jasné, na vine sú Marťania, Marťanky, Marťančatá...
A tak som prehovoril aspoň ja. No nie je to hanba spoločnosti?
